Autoimunitné ochorenia (ČASŤ 1 – glutén resp. lepok a celiakia)

Čo je autoimunita?

Autoimunita je stav, pri ktorom niektorá zo zložiek imunitného systému reaguje na štruktúry vlastného organizmu, ktoré tým spravidla poškodzuje. Inými slovami, jedná sa o imunitnú odpoveď na antigény vlastného tela.

Koľko ľudí trpí na autoimunitu?

V USA sa odhaduje, že 50 miliónov ľudí má diagnostikované autoimunitné ochorenie. Vo väčšine prípadov je oficiálnymi diagnostickými kritériami to, že imunitný systém pacienta už zničil značnú časť tela. Atakovanie buniek tela môže byť v ktorejkoľvek časti tela napríklad autoimunitné ochorenie nadobličiek je Addisonova choroba, autoimunitné ochorenie kĺbov je reumatoidná artritída, autoimunitné ochorenie nervového systému je napríklad roztrúsená skleróza (MS), alebo tráviaceho traktu napríklad celiakia.

Na glutén, ktorý je bežne dostupný má skoro každý druhý človek intoleranciu, alebo alergiu, hoci o tom ani nemusí vedieť.

Pokiaľ sa konzumuje roky, spôsobuje v tele postupné zhoršovanie a nakoniec vedie k priepustnému črevu a autoimunite.

Diagnostikovanie

Diagnostikovanie je komplikované a často pacient navštevuje lekára za lekárom. Nie vždy sa podarí diagnostikovať tieto ochorenia na prvý krát. Hlavne v prvých fázach to je zložité. Autoimunitné stavy sú často diagnostikované v neskorých štádiách, čo spôsobuje neskorú liečbu pacientov a kvalita života sa zhoršuje.

Sú tri základné fázy, cez ktoré prechádza človek s rozvíjajúcim sa autoimunitným ochorením:

  1. Tichá autoimunita (pacient nemá príznaky, ale ak mu lekár urobí protilátky, tak ich má pozitívne)
  2. Autoimúnna reaktivita (pacient už začína mať príznaky a protilátky mu vyjdú pozitívne)
  3. Rozvinutá autoimunita (pacient má očividné príznaky a minimálne jeden z orgánov je postihnutý a napadnutý) 

Intolerancia na glutén, alergia na glutén a celiakia (neznášanlivosť lepku)

Na Slovensku trpí celiakiou približne 1 z 250 ľudí. Odhaduje sa, že postihuje 1 zo 100 ľudí na celom svete, ale len asi 30 % je správne diagnostikovaných.

Neviete si ani predstaviť, čo všetko glutén (lepok) môže napáchať.  Glutén sa náchadza v pšenici (v múke, je jedno či je celozrnná, pšeničná, jačmenná...),v krupici, v špalde, v grahamovom pečive, v pivovarských kvasniciach atď.

Glutén nájdete všade, v 90 percent produktoch v supermarkete. Kupujete ho v múke, v pečive, v cestovinách, v keksíkoch. Kombinácia glutén, cukry a rafinované oleje je hádam ešte horšia pre črevo.

Múka je spracovaná potravina, ktorá obsahuje lepok. Telo a črevo poškodzuje. Konzumáciou gluténu dochádza k poškodeniu mikroklkov. Existujú malé výstupky, ktoré pokrývajú povrch nášho tenkého čreva, aby absorbovali živiny z potravín, ktoré jeme, nazývané klky. Keď človek trpí celiakiou, potraviny ako pšenica, raž, jačmeň a akékoľvek iné jedlo, ktoré obsahuje lepok, spôsobí, že imunitný systém napadne a ničí tieto klky, čo vedie k malabsorpcii (zhoršené vstrebávanie) životne dôležitých živín.

Problém je v tom, že veľa ľudí s celiakiou nemá zo začiatku vážne tráviace problémy, tie prichádzajú postupne ako nadúvanie, plynatosť, problémy so stolicou. Vedeli ste, že najskôr pred diagnostikovaním choroby má veľa pacientov príznaky depresie, mozgovej hmly, alebo úzkosti? Alebo to začína oslabenou imunitou. Alebo kožnými problémami ako vyrážky a ekzémy. Každý to má inak.

Výskum teraz zisťuje, že celiakia sa okrem kožných problémov môže prejaviť aj neurologickými príznakmi, ako je úzkosť, depresia a mozgová hmla.

Dlhodobé účinky na zdravie a zhoršujúca sa kvalita života

Ľudia s celiakiou majú 2x vyššie riziko vzniku ochorenia koronárnych artérií a 4x vyššie riziko vzniku rakoviny tenkého čreva.

Neliečená celiakia môže viesť k rozvoju iných autoimunitných porúch, ako je diabetes typu 1 a skleróza multiplex (MS), lupus, reumatoidná artritída, anémia, osteoporóza, neplodnosť a potraty, neurologické stavy, ako je epilepsia, migrény, nízky vzrast, srdcové choroby a rakovina čriev.

Hlavným problémom celiakie je to, že je to v podstate zápal a každý neliečený zápal má svoje následky.

Včasná diagnostika znižuje pravdepodobnosť vzniku ďalšieho ochorenia.

Príklad pacienta s celiakiou

Uvádzam príklad jednej mojej známej, je to farmaceutka a vyzná sa v liekoch a medicíne. Keď mala 20 rokov pracovala pre jednu veľkú farma firmu. Bola úspešná, žila pre svoju prácu. Pracovala od rána do noci. Nikdy sa nezastavila. Avšak žila pod veľkým tlakom a bola v strese. Postupne jej začala únava, hnačky, nadúvanie a príznaky sa jej začali zhoršovať. Lekár jej diagnostikoval celiakiu, keď mala 24 rokov. Z práce odišla a našla si kľudnejšie zamestnanie v lekárni. Vysadila glutén a miesto toho zaradila do jedálnička kukuričné chleby, pohánku, fazuľu, jogurty z kravského mlieka a bola v tom, že jej trávenie sa ukľudnilo. Po 5 rokoch mala pocit, že je zdravá a jej protilátky na glutén vyšli negatívne. Áno, nejedla glutén a tak telo neatakovalo glutén. Ale jedného dňa zistila, že je stále unavená, že ju bolia všetky kĺby, mala zväčšené lymfatické uzliny a lekári mali podozrenie na lymfóm. Biopsia lymfóm vyvrátila, ale protilátky jej ukázali lupus. Lupus jej atakoval pečeň. Ku celiakii sa jej pridružil lupus. Bola chudá, podvyživená, jej hodnoty vitamínu D boli ďaleko pod normou a pritom si myslela, že ako zdravo sa stravuje. Následne jej začal stúpať aj inzulín. Lekári jej nasadili steroidy a ťažké lieky na udržanie lupusu pod kontrolou.

Pointa tohto príbehu je, že pacienti si myslia, že keď vylúčia glutén a prejdú na jeho náhrady, že odstránia problém, ale problém pokračuje, ak nenastavia správnu stravu a neuhasia zápal a jeho následky.

Ak si mám vybrať gluténové potraviny, alebo bezgluténové potraviny plné é-čok, cukru, a chémie tak si podľa možnosti nevyberiem ani jedno.

Kukurica a kukuričné chleby – Kukurica síce neobsahuje glutén, ale mimikuje ho a je geneticky najviac upravovaná a modifikovaná potravina, zvyšuje inzulín a spôsobuje ďalšie choroby ako rezistancia na inzulín, cukrovka.

Pohánka – Mnohí si myslia, aká je pohánka zdravá, ale viete o tom, že pohánka obsahuje lektín a lektín je jeden z druhov gluténu, ktorý sa však pacientovi netestuje? Pokiaľ máte alergiu na glutén, tak je vysoká pravdepodobnosť, že máte alergiu na lektín. Takže pohánka nie je vhodnou portavinou, ak máte neznášanlivosť lepku.

Ryža – Pacienti s intoleranciou často siahajú po ryži ako zdravej alternatíve, ale bohužiaľ zvyšuje inzulín, pretože patrí medzi karbohydráty.

Kefír a jogurty – Áno, pacienti s celiakiou potrebujú probiotiká, avšak jogurty a kefír z obchodu nie je takým probiotikom, ako keď si ho vyrobíte doma. Májú extra dodané cukry a okrem toho obsahujú beta kazeín A1, ktorý je zápalový. Ak chcete konzumovať jogurty a kefír, tak odporúčame ovčí, alebo kozí, ktoré obsahujú beta kazeín A2, ktorý je protizápalový. Najlepšie si je vyrobiť kefír doma.

Mäso z obchodu –Mäso z veľkochovu je obvykle plné antibiotík, hormónov a kravy nie sú chované na tráve, ale na pšenici a kukurici, ktoré sú zápalové. Takže zápaly sa prenášajú do celého tela včítane mlieka. Obvykle sa to nijako neprejavuje, ale môže sa to prejaviť v našom tele.

Teraz si poviete, že čo budem jesť? Nemôžeme ani glutén, ani jogurty, ani mäso z obchodu. Nie je to ľahké, ale zdravie za to stojí.

Ak máte diagnostikovanú celiakiu, jej priebeh je vo vašich rukách. Lekár vám môže len poradiť, čo vylúčiť, ale vy musíte od základu zmeniť jedálniček, ale aj životný štýl.

Konzumujte:

  • Ľubovoľná zelenina
  • Ľubovoľné ovocie
  • Orechy, orechové maslá
  • Keto chleby bez múky
  • Ovčie syry ako bryndza
  • Ovčie jogurty
  • Urobte si zdravú pizzu z karfiolu (Video recept nájdete tu)
  • Urobte si zdravé krekry miesto chleba z ľanových semienok (Video recept nájdete tu)
  • Skúste zohnať jahňacie mäso (nie sú kŕmené pšenicou a kukuricou)
  • Organické vajíčka
  • Huby
  • Artičoky
  • Fermentovaná zelenina (kyslá kapusta)
  • Kombucha (čaj)
  • Zelený a čierny čaj

Príklad jedálníčka:

  • Raňajky: Praženica na cibuľku s ghee maslom, alebo olivovým olejom (obsahuje polyfenoly).
  • Obed: Jahňacie mäso a príloha zelenina.
  • Večera: Karfiólová pizza.

Vitamíny, ktoré by ste mali brať každý deň:

Bezlepková diéta
Primárnou liečbou na prevenciu symptómov a pokročilých komplikácií celiakie je celoživotná prísna bezlepková diéta spolu s odstránením akýchkoľvek skrížene reagujúcich potravín alebo potravinovej citlivosti.

Vyváženie mikrobiómu a liečenie čreva
Vylúčenie lepku a jeho nahradenie výživnou, vyváženou stravou začína pomáhať liečiť črevá. Obnovenie rovnováhy v črevnej mikroflóre je rozhodujúce pre opravu slizničnej bariéry a zastavenie autoimunity. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom individualizovanej vyváženej stravy zahŕňajúcej potraviny bohaté na prebiotiká a probiotiká, ak sú tolerované. Fermentované potraviny ako kyslá kapusta obsahujú prirodzene sa vyskytujúce probiotiká, ktoré zlepšujú mikrobióm, zatiaľ čo potraviny bohaté na prebiotiká ako artičoky, cesnak môžu vyživovať zdravé baktérie.

Probiotiká
Probiotické doplnky prispôsobené individuálnym potrebám a tráviace enzýmy môžu tiež pomôcť obnoviť zdravie čriev a správne trávenie a vstrebávanie živín. Niektoré probiotiká, ktoré pomáhajú pacientom s celiakiou, zahŕňajú Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum, Bifidobacterium breve, Lactobacillus casei a Lactobacillus plantarum. Ak máte autoimunitné ochorenia, určite sa oplatí investovať do analýzy vzorky stolice, na základe ktorej vám vyrobia probiotiká na mieru. Na Slovensku máme šťasie, že to robí firma iprobio.sk , za ktorou stoja výskumníci mikribiómu a namiešajú vám také probiotiká, ktoré vám chýbajú. Analýza nie je lacná, ale celoživotné následky rozvinutého autoimunitného ochorenia sú horšie a nákladnejšie, ako personalizovaná liečba. 

V prípade, že máte podozrenie na celiakiu, alebo iné autoimunitné ochorenie, porozmýšľajte nad eliminačnou diétou.

Postup nájdete na tomto linku.

Odporúčané knihy od autorov:

  • Dr. Will Cole
  • Steven R.Gudry
  • Dr. William Lee
  • Eric Berg

Zdroje:

  1. Shah S, Akbari M, Vanga R, et al. Patient Perception of Treatment Burden is High in Celiac Disease Compared to Other Common Conditions. Am J Gastroenterol. 2014 Sept; 109(9): 1304-1311. doi: 10.1038/ajg.2014.29
  2. Roy A, Minaya M, Monegro M, et al. Partner Burden: A Common Entity in Celiac Disease. Dig Dis Sci 61, 3451–3459 (2016). https://doi.org/10.1007/s10620-016-4175-5
  3. Al-Toma A, Volta U, Auricchio R, Castillejo G, Sanders D, Cellier C, Mulder CJ, Lundin KAE. European Society for the Study of Coeliac Disease (ESsCD) guideline for coeliac disease and other gluten-related disorders. United European Gastroenterol J. 2019. Doi: 10.1177/2050640619844125
  4. Posner, E. B., & Haseeb, M. (2020). Celiac Disease. PubMed; StatPearls Publishing. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK441900/
  5. Beyond Celiac. (2010). Celiac Disease: Fast Facts. Beyond Celiac. https://www.beyondceliac.org/celiac-disease/facts-and-figures/
  6. Singh, P., Arora, A., Strand, T.A., et al. (2018). Global Prevalence of Celiac Disease: Systematic Review and Meta-analysis. Clinical Gastroenterology and Hepatology, 16(6), 823-836.e2. https://doi.org/10.1016/j.cgh.2017.06.037
  7. King, J.A., Jeong, J., Underwood, F.E., et al. (2020). Incidence of Celiac Disease Is Increasing Over Time. The American Journal of Gastroenterology, 115(4), 1. https://doi.org/10.14309/ajg.0000000000000523
  8. Robinson, K. (2020, October 8). Understanding Celiac Disease: Symptoms, Health Risks, and Treatment. Fullscript. https://fullscript.com/blog/celiac-disease
  9. Celiac Disease Foundation. (2017, December 31). What Is Celiac Disease? Celiac Disease Foundation. https://celiac.org/about-celiac-disease/what-is-celiac-disease/
  10. Mayo Clinic. (2021, August 10). Celiac Disease - Symptoms and Causes. Mayo Clinic. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/celiac-disease/symptoms-causes/syc-20352220
  11. Cesarean section, antibiotics and formula cause changes in the immune system of babies at risk for celiac disease. (2020, September 30). Beyond Celiac. https://www.beyondceliac.org/research-news/csection-antibiotics-formula/
  12. Pelkowski, T.D., & Viera, A.J. (2014). Celiac Disease: Diagnosis and Management. American Family Physician, 89(2), 99–105. https://www.aafp.org/pubs/afp/issues/2014/0115/p99.html
  13. de Sousa Moraes, L.F., Grzeskowiak, L.M., de Sales Teixeira, T.F., et al. (2014). Intestinal Microbiota and Probiotics in Celiac Disease. Clinical Microbiology Reviews, 27(3), 482–489. https://doi.org/10.1128/cmr.00106-13
  14. Cheng, F.S., Pan, D., Chang, B., et al. (2020). Probiotic mixture VSL#3: An overview of basic and clinical studies in chronic diseases. World Journal of Clinical Cases, 8(8), 1361–1384. https://doi.org/10.12998/wjcc.v8.i8.1361