Autoimunitné ochorenia – 1. časť: Lepok a celiakia

Lepok a celiakia: Kedy je problémom a kedy nie?
Trápi vás nafukovanie, únava, anémia, kožné problémy alebo bolesti brucha? Môže za tým byť lepok – ale rovnako aj množstvo úplne iných príčin. Preto je dôležité najskôr správne určiť diagnózu a až potom meniť stravovanie.
Najväčšia chyba? Vysadiť lepok ešte pred vyšetrením
Celiakia, alergia na pšenicu a citlivosť na lepok sú tri rozdielne problémy. Majú odlišný mechanizmus, diagnostiku aj pravidlá stravovania.
Ak človek prestane konzumovať lepok ešte pred diagnostikou celiakie, hladiny protilátok môžu klesnúť a črevná sliznica sa môže začať hojiť. Výsledky vyšetrení potom môžu byť falošne negatívne.
Nie každá reakcia na pšenicu je celiakia
Autoimunitné ochorenie, pri ktorom lepok vyvoláva reakciu poškodzujúcu sliznicu tenkého čreva.
Alergická reakcia na jednu alebo viac pšeničných bielkovín.
Ťažkosti po pšenici alebo lepku bez potvrdenej celiakie a bez alergie na pšenicu.
Čo je autoimunita?
Imunitný systém nás za normálnych okolností chráni pred vírusmi, baktériami a ďalšími cudzorodými látkami. Pri autoimunitnom ochorení však začne nesprávne reagovať aj proti vlastným tkanivám.
Podľa toho, ktorý orgán alebo tkanivo zasiahne, poznáme rôzne ochorenia. Pri reumatoidnej artritíde sú postihnuté najmä kĺby, pri Hashimotovej tyreoiditíde štítna žľaza, pri diabete 1. typu bunky pankreasu a pri celiakii predovšetkým sliznica tenkého čreva.
Autoimunitné ochorenia nevznikajú z jednej jedinej príčiny. Úlohu zohráva genetická predispozícia, imunitný systém a ďalšie faktory. Pri celiakii je známym spúšťačom lepok.
To však neznamená, že lepok poškodzuje črevo každému človeku alebo že jeho bežná konzumácia automaticky vedie k autoimunite.
Čo je lepok?
Lepok, označovaný aj ako glutén, je skupina bielkovín nachádzajúcich sa v niektorých obilninách.
Lepok preto nájdeme v bežnom chlebe, pečive, cestovinách, krupici, sušienkach, koláčoch, strúhanke a v mnohých ďalších spracovaných výrobkoch. Zdrojom lepku je aj jačmenný slad.
Ovos prirodzene neobsahuje rovnaký lepok ako pšenica, raž či jačmeň, pri pestovaní a spracovaní sa však často kontaminuje. Pri celiakii sa preto používa iba ovos označený ako bezlepkový. Niektorí ľudia s celiakiou nemusia dobre tolerovať ani takýto ovos.
Čo sa pri celiakii deje v čreve?
Celiakia je chronické autoimunitné ochorenie. U geneticky náchylného človeka vyvolá konzumácia lepku imunitnú reakciu, ktorá poškodzuje sliznicu tenkého čreva.
Na jej povrchu sa nachádzajú drobné klky, ktoré výrazne zväčšujú plochu určenú na vstrebávanie živín. Pri aktívnej celiakii sa ich štruktúra poškodzuje.
- železa,
- folátu,
- vitamínu B12,
- vitamínu D,
- vápnika,
- a ďalších živín.
Celiakia sa však nedá diagnostikovať iba podľa tráviacich problémov. Niektorí pacienti majú výrazné črevné príznaky, zatiaľ čo iní môžu mať len nenápadné alebo mimočrevné prejavy.
Celiakia sa nemusí prejaviť iba bolesťou brucha
- nafukovanie,
- bolesti brucha,
- hnačka,
- zápcha,
- striedanie hnačky a zápchy,
- chudnutie alebo problém pribrať.
- anémia z nedostatku železa,
- únava a slabosť,
- afty,
- rednutie kostí,
- neurologické ťažkosti,
- niektoré reprodukčné problémy.
Typickým kožným prejavom celiakie môže byť veľmi svrbivá, pľuzgierovitá vyrážka, ktorá sa často objavuje na lakťoch, kolenách, zadku, chrbte alebo vo vlasatej časti hlavy.
Únava, úzkosť, bolesť hlavy alebo „mozgová hmla“ sa pri celiakii môžu vyskytovať, nie sú však pre ňu špecifické. Podobné ťažkosti majú aj mnohé iné príčiny.
Tri rozdielne reakcie na pšenicu
1. Celiakia
Autoimunitné ochorenie. Lepok vyvoláva imunitnú reakciu, ktorá poškodzuje tenké črevo. Po potvrdení diagnózy je potrebná prísna celoživotná bezlepková diéta.
2. Alergia na pšenicu
Ide o alergickú reakciu na jednu alebo viac pšeničných bielkovín. Môže vyvolať svrbenie, žihľavku, opuch, tráviace ťažkosti, dýchacie problémy alebo v závažnom prípade anafylaxiu.
Diagnostikuje ju alergológ. Rozsah potrebného vylúčenia potravín preto závisí od konkrétnej diagnózy.
3. Neceliakálna citlivosť na lepok alebo pšenicu
Niektorí ľudia majú po pšenici bolesti brucha, nafukovanie, únavu alebo bolesti hlavy, ale vyšetrenia nepotvrdia celiakiu ani alergiu.
Neexistuje jeden spoľahlivý diagnostický laboratórny test. Najskôr je potrebné vylúčiť celiakiu, alergiu a ďalšie možné príčiny. U niektorých ľudí môžu byť problémom aj iné zložky pšenice, napríklad fermentovateľné sacharidy zo skupiny FODMAP.
Najdôležitejšie pravidlo: lepok nevysádzajte pred vyšetrením
Vyšetrenia celiakie hľadajú známky imunitnej reakcie, ktorá vzniká pri konzumácii lepku. Aby boli diagnostické testy spoľahlivé, človek musí počas vyšetrovacieho procesu lepok konzumovať.
- Krvné testy – najčastejšie protilátky proti tkanivovej transglutamináze tTG-IgA spolu s hodnotením celkového IgA.
- Gastroskopiu a biopsiu tenkého čreva, najmä pri diagnostike dospelých.
- Ďalšie sérologické testy, napríklad pri nedostatku IgA.
- Genetické vyšetrenie HLA-DQ2/DQ8 vo vybraných situáciách.
Čo znamená genetický test HLA-DQ2 a HLA-DQ8?
Neprítomnosť relevantných HLA variantov robí celiakiu veľmi nepravdepodobnou a môže pomôcť diagnózu vylúčiť.
Sám osebe celiakiu nepotvrdzuje. Tieto genetické varianty má aj veľa ľudí, u ktorých sa ochorenie nikdy nerozvinie.
Kto by mal uvažovať o vyšetrení?
Okrem ľudí s príznakmi sa vyšetrenie zvažuje aj pri zvýšenom riziku, napríklad u blízkych príbuzných človeka s celiakiou.
- diabetes 1. typu,
- autoimunitné ochorenie štítnej žľazy,
- nevysvetliteľná anémia,
- predčasné rednutie kostí,
- Downov alebo Turnerov syndróm,
- nevysvetliteľne zvýšené pečeňové testy,
- blízky príbuzný s potvrdenou celiakiou.
Celiakia sa môže prejaviť v ktoromkoľvek veku. Negatívne vyšetrenie v minulosti preto nemusí znamenať, že sa u rizikového človeka nemôže objaviť neskôr.
Liečba celiakie: bezlepková diéta na celý život
Po potvrdení celiakie je základom liečby prísna a trvalá bezlepková diéta.
Nestačí lepok iba obmedziť alebo ho vynechať počas pracovného týždňa. Aj opakované malé množstvá môžu viesť k pokračujúcej imunitnej reakcii a poškodeniu čreva, hoci človek nemusí vždy cítiť okamžité príznaky.
Pozor na krížovú kontamináciu
Pri potvrdenej celiakii nestačí sledovať iba hlavné ingrediencie. Bezlepkové jedlo môže prísť do kontaktu s lepkom počas výroby, skladovania alebo prípravy.
Omrvinky z bežného chleba.
Omrvinky v masle alebo nátierke.
Vyprážanie bezlepkového jedla po obaľovanom.
Kontaminácia pracovnej plochy a náradia.
Pohánka, ryža a kukurica nie sú lepok
- zeleninu a ovocie,
- zemiaky,
- ryžu,
- kukuricu,
- pohánku,
- quinoa,
- amarant,
- proso,
- strukoviny,
- vajcia,
- nespracované mäso a ryby,
- orechy a semená.
Pohánka neobsahuje lepok a lektín nie je druh gluténu. Ryža ani kukurica celiakiu nespôsobujú a nemusia sa pri nej automaticky vylučovať.
Niektoré priemyselne vyrábané bezlepkové potraviny obsahujú veľa rafinovaného škrobu, cukru alebo tuku a málo vlákniny. Základ jedálnička preto majú tvoriť najmä prirodzene bezlepkové potraviny.
Potrebuje každý celiatik vitamíny a probiotiká?
Nie automaticky.
Neliečená celiakia môže viesť k poruchám vstrebávania, preto sa po diagnostikovaní podľa stavu pacienta kontrolujú napríklad krvný obraz a vybrané živiny.
- železo a ferritín,
- folát,
- vitamín B12,
- vitamín D,
- vápnik,
- a podľa potreby ďalšie ukazovatele.
Dopĺňať má zmysel predovšetkým to, čo podľa stravy, zdravotného stavu alebo laboratórnych výsledkov skutočne chýba.
Keď problémy pokračujú aj bez lepku
Ak človek s potvrdenou celiakiou napriek diéte naďalej pociťuje ťažkosti, prvým krokom býva kontrola možného nechceného príjmu lepku a krížovej kontaminácie.
- laktózovú intoleranciu,
- syndróm dráždivého čreva,
- SIBO,
- ochorenia štítnej žľazy,
- mikroskopickú kolitídu,
- iné tráviace alebo metabolické problémy.
Negatívne protilátky počas bezlepkovej diéty neznamenajú, že celiakia „zmizla“. Pri úspešnej liečbe sa protilátky môžu postupne normalizovať.
Čo si z toho zapamätať?
Lepok nie je univerzálny jed a väčšina ľudí ho môže konzumovať. Pre človeka s celiakiou však predstavuje spúšťač autoimunitnej reakcie a bezlepková diéta musí byť dlhodobá a dôsledná.
- Pri podozrení na celiakiu zatiaľ nevyraďujte lepok.
- Navštívte lekára a absolvujte potrebné vyšetrenia.
- Podľa výsledkov pokračujte u gastroenterológa.
- Bezlepkovú diétu začnite až po dokončení diagnostiky.
- Po potvrdení celiakie dodržiavajte diétu dôsledne a absolvujte kontroly.
Pocit po jedle je dôležitá informácia – ale nie je to diagnóza.
Najčastejšie otázky
Nie. Vysadenie lepku môže znížiť spoľahlivosť sérologických testov aj biopsie. O prípadnom ďalšom postupe rozhoduje lekár.
Áno. Pohánka je prirodzene bezlepková. Pri celiakii však treba pri balených produktoch sledovať aj možnú kontamináciu.
Mnohí ľudia s celiakiou tolerujú primerané množstvo certifikovaného bezlepkového ovsa. Vhodnosť je dobré posúdiť individuálne.
Nie. Bezlepková diéta môže viesť k zahojeniu črevnej sliznice a normalizácii protilátok, ale predispozícia k celiakii zostáva.
Probiotiká môžu byť predmetom výskumu pri niektorých tráviacich problémoch, ale neliečia celiakiu a nenahrádzajú bezlepkovú diétu.
- NIDDK – Celiac Disease: Symptoms, Diagnosis, Treatment, Eating & Nutrition
- American College of Gastroenterology – Clinical Guideline: Diagnosis and Management of Celiac Disease
- ESPGHAN – Guidelines for Diagnosing Coeliac Disease in Children and Adolescents
- ESPGHAN – odporúčania pre bezlepkovú diétu u detí s celiakiou