Diagnóza ADHD – príčina ADHD a sprievodné symptómy, medikamentózne a alternatívne metódy pre zlepšenie sústredenia

28. 03. 2024

Sú ľudia s ADHD nadaní?

ADHD nemá nič dočinenia s nameraným IQ. Existujú mnohé druhy inteligencií a štandardný IQ test o nich nevypovedá – emocionálna inteligencia, hudobná inteligencia, jazykovo-verbálna inteligencia, atď. Ľudia bez ADHD môžu mať vo všeobecnom IQ teste hodnoty v priemernom pásme, v nadpriemernom pásme, v podpriemernom pásme, alebo v pásme nadania, rovnako to platí aj o ľuďoch s ADHD – niektorí majú vyššie IQ a niektorí nižšie. Ani schopnosť človeka sústrediť sa nevypovedá o tom, ako sme inteligentní.

U ADHD detí v inteligenčných testoch je častokrát veľký rozdiel medzi verbálnou a neverbálnou inteligenciou.

Ako by sme definovali sústredenie a koncentráciu?

Ľudia s ADHD majú problém s udržaním pozornosti. Pozornosť je vnímanie, ako vnímame zmyslami svet. Vnímame veci neustále, práve teraz počujeme v pozadí zvuky, vnímame kontakt so stoličkou na ktorej sedíme, vnímame veci očami, ušami, ale pozornosť je sústredená inde. Ak počúvame prednášku, pozornosť je zaostrená na vnímanie zvuku – hlasu vyučujúceho. Ak sa sústredíme na niečo očami, pozornosť je zaostrená na vizuálne spektrum, to čo vidíme. Všetky ostatné zmysly sú utlmené, v úzadí.

Pri koncentrácii na čokoľvek impulzy, ktoré prichádzajú z okolia nevnímame, potláčame ich do úzadia.

Ľudia s ADHD  majú:

• Poruchu sústredenia
• Vysokú hladinu vnímania okolitých impulzov ( sú ľahko vyrušení z koncentrácie)
• U niektorých ich vyššia miera vnímania impulzov spôsobuje emocionálne rozladenie
• Problémy s exekutívnymi funkciami (vnímanie času)
• Hyper – sústredenosť na veci, ktoré ich bavia a niekedy extrémna sústredenosť, keď majú daný termín, alebo sa obávajú dôsledkov

Ako u ľudí s ADHD funguje pamäť?

Ľudia s ADHD majú mnohokrát vynikajúcu pamäť. Ich pamäť zjavne funguje. Problém prebieha v pracovnej pamäti. Pracovná pamäť znamená, že danú informáciu udržujeme akoby „online“, ostáva v povedomí, že máme niečo urobiť. Napríklad keď vám niekto nadiktuje telefónne číslo a telefón nemáte poruke, môžete si ho opakovať a ísť si ho zapísať. U ľudí s ADHD ostáva táto informácia akoby „online“ po dobu 10 sekúnd, výnimočne do 2 minút. Udržuje sa to v ich pracovnej pamäti krátko. Keď sa niečo opakuje, prechádza to do dlhodobej pamäti a vtedy si to už pamätajú bez problémov.

Čo riadi našu radosť, vzrušenie, motiváciu?

Majú spoločný prvok– dopamín. Dopamín je neurotransmiter, vďaka ktorému sa môžeme sústrediť, zúžime vizuálny obraz a zvukové vnímanie a zacielime na to, načo sa potrebujeme sústrediť. Ponoríme sa do procesu a okolitý svet prestáva existovať.

Táto časť sa týka FLOW stavu popísaného v príručke k prístrojom Bioquant  a tento sa sa dá navodiť užívaním frekvencií 10 alebo 12HZ aplikáciou svetla v nosovej dutine. V tomto stave nevnímame okolie a úplne sa sústredíme.

Keď máme málo dopamínu, vnímame celý svet, všetky vonkajšie vzruchy a impulzy nás rozptyľujú, a zúženie vnímania – koncentrácia na konkrétny problém – nie je v tomto stave mozgom umožnená.

Ktorá časť mozgu je zodpovedná za sústredenie, motiváciu, radosť a ktoré za neaktivitu a ktoré neurotransmittery ich aktivujú?

PREFRONTAL CORTEX pozostáva z 2 častí:

1. Default mode network (DMN) – časť mozgu, ktorá je aktívna, keď nerobíme absolútne nič, a dokonca ani nepremýšľame. Táto sieť DMN zahŕňa viaceré oblasti mozgu.

• Dorsal, lateral, prefrontal cortex – všetky tri sú aktívne a pracujú synchrónne, ako v orchestre. U ADHD ľudí a u tých ktorí 2 noci nespali dochádza k opačnej situácii – hrajú nesynchrónne.

2. Task network (TN) – časť mozgu, ktorá je zodpovedná za motiváciu, plnenie úloh, ale aj za odmietnutie impulzov, ktoré prichádzajú z okolia a vyrušujú nás pri úlohách. Je aktívna, keď sa sústredíme.

Obe siete DMN aj TN spolu komunikujú a u ľudí bez ADHD sa jedna vypne, keď sa druhá zapne a naopak. Takže keď nič nerobíme, TN je vypnutý a DMN je zapnuté a keď sa sústredíme je to presne naopak. Ale len u ľudí bez ADHD. U ľudí s ADHD dochádza k ich súčasným vzopnutiam, čo je považované za abnormálne pre správne fungovanie mozgu.

Dopamín je ako dirigent, ktorý určuje, ktorá sieť sa zapne a ktorá vypne. U ľudí s ADHD je buď dopamínu málo, alebo funguje nesprávne a aktivuje sa časť mozgu, ktorá má byť pri sústredení nečinná.

Čo zvyšuje dopamín?

Pred 70 rokmi v rokoch 1950, 1960 ľudia s ADHD sa uchyľovali k rekreačným drogám, alebo ku konzumácii 6 šálok kávy denne. Napríklad káva, nikotín zvyšujú hladiny niekoľkých neurotransmiterov vrátane dopamínu, predovšetkým v oblastiach mozgu, ktoré regulujú pozornosť. V súčasnosti detí s ADHD zvyknú mať závislosť na sladkom, lebo cukor zvyšuje dopamín. Ak neskôr začnú konzumovať kávu, čierny čaj, tak ich pravdepodobne budú konzumovať vo vyšších dávkach, ako bežní ľudia, pretože si uvedomujú, že s kávou sa učia ľahšie, viac sa koncentrujú, sú opatrnejší, robia menej chýb. Farmaceutické spoločnosti vyvinuli lieky ako Ritalin, Adderal, Modafinil, Armodafinil, ktoré zvyšujú dopamín práve tam, kde je to potrebné. Tieto lieky zvýšia dopamín, zvýši sa koncentrácia, motivácia, sústredenosť, energia. Ale zvyšujú aj adrenalín, noradrenalín, do určitého rozsahu aj serotonín. Tieto lieky majú stimulačný účinok, preto pomáhajú mnohým ľuďom s ADHD, keď sú nastavené správne dávkovania a predovšetkým vtedy, keď je ADHD podchytené v detskom veku. Je to na každom rodičovi, či sa vyberie cestou užívania týchto liekov, alebo zvolí mnohé iné bez-liekové metódy zmierňovania symptómov ADHD. Sú to stimulanty, ktoré vyhľadávajú mnohí študenti aj napriek tomu, že nemajú diagnózu ADHD, čo je neetické a nelegálne. Vytvára sa na nich závislosť rovnako ako na kokaíne, nikotíne alebo kanabinoidoch, no sú považované za stimulanty, ktoré dokážu navodiť hyper-koncentráciu. Mnohé z nich sú s postupným uvoľnovaním, aby sa dopamín zvyšoval postupne a podľa potrieb. Je zaujímavé, že ADHD deti by mali byť super hyperaktívne po užití týchto stimulantov, ale nie je to tak, oni ich zároveň ukľudňujú. Deti majú super-plastický mozog a zmena na reakcie je veľmi rýchla v porovnaní s mozgom dospelých ľudí. Ak sa lieky užívajú v detskom veku, mozog sa vďaka nim naučí ako má fungovať správne, zlepší koncentráciu a vytvoria sa nové dráhy. Liek umelo vytvorí pozornosť. A neuroplasticita je najvyššia od 3 rokov do 12 až 13 rokov, potom  klesá až do veku 25 rokov a po dovŕšení 25 rokov klesá výraznejšie.

Dokáže úprava stavy pomôcť deťom s ADHD?

Eliminácia potravín, na ktoré majú deti s ADHD intolerancie môže dramaticky zlepšiť symptómy ADHD. Mnohí lekári v zahraničí pozorujú zlepšenie symptómov ADHD aj po elimináciu cukru a odporúčajú eliminovať cukor z jedálneho lístka úplne a zároveň aj potraviny, ktoré u daného dieťaťa zhoršujú symptómy ADHD. Exituje mnoho štúdií, že úpravou stravy je možné zmierniť symptómy ADHD a dokonca sa vyhnúť užívaniu liekov.

Existujú štúdie, ktoré podporujú tvrdenie, že konzumácia rybieho oleja – EPA – má priaznivý účinok na zlepšenie symptómov ADHD, ale účinky sú mierne. EPA ma aj anti-depresívny účinok pri konzumácii 1 gramu denne. Rybí olej predstavuje podpornú terapiu, rovnako ako úprava stravy.

Existujú metódy ako sa zlepšiť v sústredení

Vysvetlenie termínu „attentional blinks“

Attentional blinks – Na trhu sa predáva kniha v angličtine „Kde je Waldo?“ a Waldo je postavička ponorená do obrázka ďalších ľudí a úlohou čitateľa je ju nájsť. Keď postavičku čitateľ nájde, nervový systém sa na okamih poteší a uvoľnia sa neuro-chemické látky, ktoré prinesú dobrý pocit. V tomto momente krátkeho úspechu čitateľ nie je schopný vidieť inú postavičku Waldo, ktorá sa nachádza hneď vedľa nej. Ak máme v úlohe nájsť 2 obrázky, alebo 2 písmená, nájdenie prvého nám zabráni k nájdeniu druhého, ak bola inštrukcia nájsť dva písmená zadaná naraz a nie postupne. U ľudí s ADHD je týchto momentov viac, kedy vidíme to, čo sme hľadali, pretože sa super-sústredíme, ale nevidíme ďalšie informácie, ktoré boli zadané. A preto sa dá predpokladať, že toto super-sústredenie na konkrétnu vec je u ľudí s ADHD silnejšie ako u ľudí bez ADHD, preto im to bráni viac vidieť ďalšie informácie zo zadania. Preto sa aj predpokladá, že nejde o nesústredenie, ale o problém s prílišným super-sústredením na cieľ. Ak sa dieťa v triede nesústredí, jeho pozornosť je s veľkou pravdepodobnosťou zameraná inde, preto nie je schopné zamerať pozornosť na informáciu, ktorou sa má zaoberať.

Pre zlepšenie sústredenia – meditácia:

1. Po 17 minútovej meditácii sa sústredenie zlepšuje v zmysle, že klesá množstvo attentional blinks.
2. Pravidelná meditácia 17 minút denne zlepšuje celkové sústredenie u ľudí s ADHD
3. Meditácia znamená v tomto kontexte sadnúť si, alebo ľahnúť si, sústrediť sa na dýchanie a na telo.
4. U koho to pomáha: u ľudí s ADHD, u ľudí bez ADHD, problémy s pozornosťou v dôsledku pribúdajúceho veku
5. Čo sa zlepší: sústredenie, pamäť

Pre zlepšenie sústredenia – panoramatický pohľad:

Učiť sa a trénovať panoramatický pohľad. Kúpte si knihy, kde môžete hľadať písmená v radoch, ale pokúste sa ich hľadať NIE po riadkoch, ale dívajte sa na text panoramaticky a trénujte to.

Pre zlepšenie sústredenia – mrkanie oka

Uvedomenie si plynutia času závisí od mozgových vĺn. Čas je stále rovnaký. Keď máme rýchle mozgové vlny a sme nabudený, čakanie na niekoho trvá večne. Ale ak sme ospalý, čakanie nie je až taký problém.

Vnímanie času sa vždy resetuje po mrknutí očí. Množstvo mrknutí reguluje dopamín. Nezabúdajme, ľudia s ADHD podceňujú časový interval, preto je logické, že stále meškajú a je to preto, že hladina dopamínu je nízka. Je dôležité, aby sa naučili,  ako často mrkajú a kedy, aby sa sústredili na danú látku.

 V jednej zo štúdii dali deťom pár minút fyzickú aktivitu, aby ich trochu unavili. Následne ich požiadali, aby sa sústredili na objekt pred nimi po dobu 1 minúty, následne objekt posunuli, znova 1 minúta, následne ho znova posunuli ďalej a dívali sa 1 minútu, tak aby sa objekt vždy vzďaľoval a cvičenie trvalo 5 minút. Týmto cvičením pozornosti stimulovali dopamín a ich koncentrácia na testoch bola vyššia. Čiže čím menej mrkáme, tým sa viac sústredíme. Táto aktivita pred testom, kedy sa vyžaduje koncentrácia, môžu pomôcť deťom s ADHD sa viac sústrediť.

V jednej štúdii zistili, že napríklad marihuana (kanabioidy) zvyšuje dopamín, v dlhodohom horizonte užívatelia mrkajú menej a zlepšuje sa ich koncentrácia, ale má to nevýhodu – ich pamäť sa zhoršuje, preto táto látka sa vôbec neodporúča, pretože má priamy vplyv na niektoré neurostransmitery v mozgu a na pamäť výrazne negatívny efekt z dlhodobého hľadiska.

Pre zlepšenie sústredenia – antistresové hračky

Anti-stresové hračky – ukľudnenie aktivity v tele. Hyperaktívne pohyby sa dajú zregulovať presmerovaním aktivity niekam inam, napríklad stláčanie anti-stresovej hračky, alebo kývanie nohou. Presmerovanie hyperaktivity napr. do kývania nohou smeruje energiu z nervóznych rúk do nohy a ruky sa pri písaní prestanú triasť.

Ktoré neurotransmittery vstupujú do hry pri koncentrácii

Je faktom, že deti s ADHD sa snažia sústrediť a koncentrovať, aj regulovať impulzy, ktoré ich vyrušujú, ale je to veľmi náročne. Je to akoby Vám niekto povedal koncentrovať sa po 2 dňoch bez spánku.

Hlavné elementy, ktoré vstupujú teda do hry, či sa niekto dokáže alebo nedokáže sústrediť sú dopamín, adrenalín, noradrenalín, serotonín a acetylcholín.

Ako užívať lieky pre liečbu ADHD

Ak Vám lekár predpísal lieky na ADHD, tak, ako všetky lieky majú vedľajšie účinky, je potrebné byť vnímavý. Akúkoľvek zmenu v správaní, v náladách je vhodné konzultovať s lekárom a dokonca sa odporúča  dať aj pauzu v užívaní liekov, napríklad počas prázdnin.

Keď užívate lieky na ADHD, užívate ich preto, aby ste sa koncentrovali a preto je vhodné hlavne u detí u ktorých je neuroplasticita lepšia ako u dospelých ich užívať v obdobiach, kedy sa koncentrácia vyžaduje. Cez prázdniny keď sa neučíte, nie je koncentrácia potrebná, preto zvyšovaním dopamínu nevytvárate nové dráhy v mozgu, lebo sa v tom čase neučíte novým vedomostiam. Užívajte ich vtedy, po konzultácii s lekárom, keď sa koncentrácia vyžaduje.

Naučte deti podporné aktivity, ktoré zvýšia produkciu dopamínu bez liekov

Pokiaľ lieky neužívate, pred ťažkou písomkou je vhodná pár minútová fyzická aktivita, následne koncentračné cvičenie na objekty po dobu 1 minúty zblízka a objekt postupne vzďaľujeme a následne sa zvýši dopamín a koncentrácia sa zlepšuje.

Doplnky výživy, ktoré sa odporúčajú pri ADHD, v prípade užívania liekov konzultujte s lekárom špecialistom

• Omega 3 – EPA nad 1000mg, DHA nad 300mg
• Fosfatadylserín – nad 200mg denne
• Acytocholín (konkrétne alpha-GPC) 300-600mg rozdelené na viaceré denné dávky
• L-tyrozín (aminokyselina) – dávka od 100mg, je potrebné nastaviť podľa hladiny dopamínu, lebo nesprávne nastavené hladiny dopamínu môžu viesť k depresiám, zmenám nálad aťd.

Iné aktivity pre stimulovanie mozgových centier pre koncentráciu

• Transkrialna magnetická stimulácia – nová technológia, ktorá zvyšuje alebo znižuje mozgovú aktivitu v určitých oblastiach mozgu.
• Bioquant tréningy – prístrojom Bioquant modulujete mozgové vlny podľa potreby, ráno, na obed a večer používate iné mozgové frekvencie, aby ste trénovali mozog a adaptovali ho pravidelnými tréningami, tým sa vytvárajú nové mozgové dráhy a trénuje neuroplasticita.
• Neurofeedback - Počas neurofeedbacku sa vaše vzorce mozgových vĺn prenášajú do softvéru, ktorý ich vyhodnocuje a pravidelne vysiela mozgu signál na jeho resetovanie. Cieľom je „preškoliť“ abnormálne vzorce mozgových vĺn a zmeniť svoj psychologický stav. Počas neurofeedbacku robí softvér väčšinu práce za nás, zatiaľ čo my buď relaxujeme, alebo komunikujeme s prostredím, aby sme získali rôzne vzorce mozgových vĺn.
• Neurovývojová terapia
• Fyzická aktivita
• Obmedzenie telefónov, počítačov, odporúčame do 60 minút denne, v opačnom prípad dochádza k významnému poklesu koncentrácie
• Spánkový režim – dostatočný spánok