Postcovidové stavy a Long COVID: čo to je, ako sa definujú a aké majú príznaky

Postcovidové stavy a Long COVID: čo to je, ako sa definujú a aké majú príznaky

Väčšina ľudí sa po akútnej infekcii COVID-19 postupne zotaví. U časti pacientov však niektoré ťažkosti pretrvávajú, vracajú sa alebo sa objavia až po odznení akútnej infekcie. Pre tieto dlhodobejšie následky sa používajú pojmy Long COVID, post-COVID-19 condition alebo post-COVID syndróm.

Jednoducho povedané

Postcovidový stav znamená, že zdravotné ťažkosti po infekcii SARS-CoV-2 pretrvávajú dlhšie, ovplyvňujú bežné fungovanie a nemožno ich lepšie vysvetliť inou diagnózou.

Ako postcovidový stav definuje WHO?

Podľa klinickej definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa post-COVID-19 stav objavuje u človeka s predchádzajúcou pravdepodobnou alebo potvrdenou infekciou SARS-CoV-2.

Príznaky sa typicky hodnotia približne 3 mesiace od začiatku COVID-19, trvajú minimálne 2 mesiace a nie je možné ich vysvetliť vhodnejšou alternatívnou diagnózou.

Príznaky môžu pretrvávať od samotnej infekcie, objaviť sa až po počiatočnom zotavení, meniť sa v čase alebo sa opakovane vracať.

Prečo sa stretávame aj s hranicou 4 alebo 12 týždňov?

Nie všetky odborné organizácie používajú úplne rovnaké pomenovanie. Britské NICE napríklad rozlišuje:

Obdobie Označenie
0–4 týždne akútny COVID-19
4–12 týždňov pretrvávajúci symptomatický COVID-19
viac ako 12 týždňov post-COVID-19 syndróm

Pojem Long COVID NICE používa ako širší pojem, ktorý zahŕňa ťažkosti od štvrtého týždňa aj post-COVID syndróm trvajúci viac než 12 týždňov.

Aké príznaky môže Long COVID spôsobovať?

Postcovidový stav nie je jedno ochorenie s jedným typickým príznakom. Môže ovplyvňovať viacero orgánových systémov súčasne.

  • výrazná alebo pretrvávajúca únava,
  • zhoršenie ťažkostí po fyzickej alebo mentálnej námahe,
  • dýchavičnosť alebo pocit nedostatku vzduchu,
  • búšenie alebo zrýchlený tep,
  • bolesti na hrudníku,
  • problémy so sústredením a pamäťou – takzvaná „mozgová hmla“,
  • poruchy spánku,
  • bolesti hlavy, svalov alebo kĺbov,
  • závraty najmä pri postavení,
  • zmeny čuchu alebo chuti,
  • tráviace problémy,
  • zmeny nálady alebo úzkosť.

CDC uvádza medzi často hlásenými problémami najmä únavu, kognitívne ťažkosti a post-exertional malaise – PEM, teda zhoršenie príznakov po fyzickej alebo mentálnej námahe.

Čo znamená zhoršenie po námahe?

Niektorí ľudia s Long COVID opisujú, že aj relatívne malá fyzická alebo mentálna aktivita môže následne výrazne zhoršiť únavu, kognitívne ťažkosti, bolesti alebo ďalšie príznaky.

Zhoršenie nemusí prísť iba počas samotnej aktivity. Môže sa prejaviť aj neskôr a zotavenie môže trvať dlhšie.

Preto nemusí byť vhodné každého pacienta jednoducho nútiť „viac cvičiť“.

Pohyb a rehabilitácia sa majú prispôsobiť konkrétnemu človeku, jeho príznakom, tolerancii záťaže a zdravotnému stavu.

Ako sa Long COVID diagnostikuje?

V súčasnosti neexistuje jeden krvný test, röntgen alebo iné vyšetrenie, ktoré by samo osebe dokázalo povedať: „tento človek má Long COVID“.

Diagnóza sa opiera o:

predchádzajúcu infekciu alebo pravdepodobný kontakt so SARS-CoV-2, časový vývoj príznakov, zdravotnú anamnézu, klinické vyšetrenie a podľa ťažkostí aj ďalšie laboratórne, kardiologické, pľúcne, neurologické alebo iné vyšetrenia.

Dôležité je zároveň vylúčiť iné možné príčiny, napríklad anémiu, ochorenie štítnej žľazy, poruchu srdcového rytmu, pľúcne ochorenie, nedostatok niektorých živín alebo iné zdravotné problémy.

Pozitívny laboratórny test z obdobia akútnej infekcie nemusí byť vždy podmienkou diagnózy, pretože nie každý človek bol v čase ochorenia testovaný.

Je Long COVID iba následok ťažkého priebehu?

Nie. Postcovidové ťažkosti sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí pôvodnú infekciu prekonali relatívne mierne a neboli hospitalizovaní.

Závažnejší priebeh COVID-19 môže riziko zvýšiť, no Long COVID môže vzniknúť aj po menej výraznom akútnom ochorení.

Prečo Long COVID vzniká?

Presný mechanizmus zatiaľ nie je úplne objasnený a pravdepodobne nejde o jedinú príčinu.

Výskum sa zaoberá napríklad pretrvávajúcimi zmenami imunity, zápalovými procesmi, autonómnym nervovým systémom, cievnymi a metabolickými zmenami, následkami poškodenia orgánov počas akútnej infekcie a ďalšími mechanizmami.

Long COVID pravdepodobne nie je jeden jediný syndróm s jedným mechanizmom.

U rôznych pacientov môžu dominovať rozdielne príznaky a pravdepodobne aj rozdielne biologické mechanizmy.

Ako dlho môže postcovidový stav trvať?

Priebeh je veľmi individuálny. U niektorých ľudí sa stav postupne zlepšuje, u iných môžu problémy pretrvávať mnoho mesiacov alebo sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia.

CDC uvádza, že Long COVID môže u niektorých ľudí trvať mesiace až roky a príznaky sa môžu objavovať, miznúť a znovu sa vracať.

Čo sa pri postcovidových ťažkostiach robí?

Keďže Long COVID nemá jeden univerzálny mechanizmus, neexistuje ani jedna liečba vhodná pre všetkých pacientov.

Starostlivosť sa zameriava najmä na konkrétne príznaky, funkčné obmedzenia a kvalitu života. Podľa typu ťažkostí môže byť potrebné interné, kardiologické, pľúcne, neurologické, rehabilitačné alebo iné odborné vyšetrenie.

Kedy treba vyhľadať lekára?

Vyšetrenie je vhodné, ak problémy po COVID-19 pretrvávajú, zhoršujú každodenné fungovanie alebo sa objavujú nové nevysvetliteľné príznaky.

Urgentnú pomoc vyhľadajte pri:

výraznej alebo novej bolesti na hrudníku, náhlej dýchavičnosti, strate vedomia, náhlej slabosti jednej strany tela, poruche reči alebo iných nových závažných príznakoch.

Čo si z postcovidových stavov zapamätať?

Long COVID je reálny dlhodobý zdravotný stav, ktorý môže vzniknúť po infekcii SARS-CoV-2 a zasiahnuť viacero systémov tela.

WHO používa pre post-COVID-19 stav definíciu s typickým začiatkom približne tri mesiace po infekcii a trvaním príznakov aspoň dva mesiace, pričom problémy nemožno lepšie vysvetliť iným ochorením.

Diagnóza sa neurčuje jedným testom. Dôležitý je časový priebeh, charakter príznakov, klinické vyšetrenie a vylúčenie iných zdravotných problémov.