Úzkosť a depresia: príznaky, rozdiely, príčiny a možnosti pomoci
Úzkosť a depresia: príznaky, rozdiely, príčiny a možnosti pomoci
Máte strach, hoci neviete presne pred čím? Alebo vás prestali tešiť veci, ktoré ste kedysi mali radi? Úzkosť a depresia nie sú slabosť ani nedostatok vôle. Ide o zdravotné stavy, ktoré môžu ovplyvňovať psychiku, spánok, energiu, koncentráciu aj telesné fungovanie.
Úzkosť a depresia sa môžu vyskytovať samostatne, ale veľmi často sa prekrývajú. Preto je dôležité nehľadať iba jeden príznak, ale pozerať sa na celkový stav človeka a jeho fungovanie.
Mozog očakáva nebezpečenstvo
Prevažujú obavy, napätie, nepokoj a zvýšená telesná pohotovosť.
Strata energie a záujmu
Častá je strata radosti, motivácie, energie a pocitu nádeje.
Môžu sa objaviť súčasne
Dlhodobá úzkosť môže vyčerpávať a depresia môže zároveň zvyšovať obavy z budúcnosti.
Ako sa prejavuje úzkosť?
Úzkosť je prirodzenou súčasťou života. Krátkodobo nás môže pripraviť na náročnú situáciu. Problém vzniká najmä vtedy, keď je neprimerane silná, dlhodobá alebo výrazne obmedzuje každodenný život.
- vnútorné napätie a nepokoj,
- nadmerné obavy a opakované premýšľanie,
- búšenie srdca, potenie alebo tras,
- pocit tlaku na hrudníku,
- zrýchlené alebo plytšie dýchanie,
- napätie svalov,
- tráviace ťažkosti,
- problémy so zaspávaním,
- panické stavy,
- pocit, že sa „niečo zlé stane“.
Telesné príznaky úzkosti môžu byť veľmi výrazné. Pri novej bolesti na hrudníku, výraznej dýchavičnosti alebo strate vedomia však nemožno automaticky predpokladať, že ide iba o úzkosť.
Ako sa prejavuje depresia?
Depresia nie je iba smútok alebo zlý deň. Pri depresívnej poruche bývajú zmeny dlhodobejšie a zasahujú do fungovania človeka.
- dlhodobý smútok alebo pocit prázdnoty,
- podráždenosť,
- strata záujmu a radosti,
- výrazná únava alebo nedostatok energie,
- zmeny spánku,
- zmeny chuti do jedla,
- zhoršená koncentrácia a rozhodovanie,
- pocity viny alebo bezcennosti,
- beznádej,
- uzatváranie sa pred ľuďmi,
- myšlienky na smrť alebo sebapoškodenie.
Pri diagnostike depresívnej poruchy sa okrem charakteru príznakov hodnotí aj ich trvanie, závažnosť a vplyv na každodenný život. Často ide o príznaky prítomné väčšinu dňa takmer každý deň minimálne dva týždne.
Úzkosť verzus depresia – jednoduché porovnanie
| Úzkosť | Depresia |
|---|---|
| časté obavy z budúcnosti | pocit beznádeje alebo prázdnoty |
| vnútorné napätie a zvýšená pohotovosť | útlm a nedostatok energie |
| búšenie srdca, tras, potenie | únava a spomalenie |
| „čo ak sa niečo stane?“ | „nič nemá zmysel“ |
Toto rozdelenie je iba orientačné. Jeden človek môže mať príznaky oboch stavov súčasne.
Prečo úzkosť a depresia vznikajú?
Zvyčajne nejde o jednu jedinú príčinu. Úlohu môže zohrávať kombinácia biologických, psychologických a sociálnych faktorov.
- dlhodobý stres a preťaženie,
- traumatická udalosť alebo strata,
- osamelosť a dlhodobé konflikty,
- chronické ochorenie alebo bolesť,
- nedostatok spánku,
- alkohol a iné návykové látky,
- hormonálne zmeny,
- genetická a biologická náchylnosť,
- niektoré telesné ochorenia.
Niektoré telesné stavy môžu zároveň vytvárať alebo zhoršovať podobné príznaky. Podľa situácie môže preto lekár posúdiť napríklad anémiu, funkciu štítnej žľazy, nedostatok niektorých živín, poruchy spánku alebo iné zdravotné problémy.
Čo môže pomôcť?
1. Odborná pomoc
Prvým krokom môže byť rozhovor so všeobecným lekárom, psychológom alebo psychiatrom. Pomoc je vhodné vyhľadať najmä vtedy, keď ťažkosti pretrvávajú, zhoršujú vzťahy, prácu alebo spánok alebo človek prestáva zvládať bežné povinnosti.
2. Psychoterapia
Medzi najlepšie preskúmané psychoterapeutické prístupy patrí kognitívno-behaviorálna terapia – KBT.
Môže pomôcť rozpoznávať neprospešné vzorce premýšľania, pracovať s obavami, znižovať vyhýbavé správanie a postupne obnovovať každodenné fungovanie.
3. Pravidelný režim
- vstávať a zaspávať približne v rovnakom čase,
- jesť pravidelne,
- každý deň absolvovať aspoň krátku aktivitu,
- udržiavať kontakt s ľuďmi,
- veľké úlohy rozdeliť na malé zvládnuteľné kroky.
Pri depresii môže byť dôležité nečakať, kým sa najskôr objaví motivácia. Niekedy musí primeraná aktivita prísť ako prvá a pocit energie či úspechu až následne.
4. Pohyb a denné svetlo
Pravidelná primeraná fyzická aktivita môže byť užitočnou súčasťou starostlivosti o psychické aj telesné zdravie.
Nemusí ísť o intenzívny tréning. Začiatkom môže byť pravidelná chôdza, pobyt vonku alebo ľahké cvičenie prispôsobené zdravotnému stavu.
5. Relaxácia a dýchanie
Pomalé dýchanie, relaxačné techniky, meditácia, modlitba alebo pobyt v prírode môžu niektorým ľuďom pomáhať zvládať stresovú reakciu.
Dôležitý je pravidelný tréning, nielen použitie techniky v momente, keď už je úzkosť veľmi silná.
6. Spánok a výživa
Nedostatok spánku môže výrazne zhoršovať náladu, koncentráciu aj úzkostné príznaky.
Základom je pestrá strava s dostatkom bielkovín, zeleniny, ovocia, celozrnných potravín podľa tolerancie a zdrojov nenasýtených mastných kyselín.
Pri potvrdenom nedostatku určitej živiny má jeho úprava význam, ale suplementácia nenahrádza psychoterapiu ani ďalšiu potrebnú liečbu.
Pri výraznej úzkosti môže byť vhodné obmedziť nadmerné množstvo kofeínu, energetických nápojov a alkoholu.
7. Lieky, keď sú potrebné
Pri niektorých úzkostných a depresívnych poruchách môže lekár odporučiť antidepresívnu liečbu. Účinok sa zvyčajne nerozvinie okamžite a vhodný liek aj dávka sa nastavujú individuálne.
Môžu krátkodobo tlmiť úzkosť, ale pri dlhodobom alebo nevhodnom používaní vzniká riziko tolerancie a závislosti. Ich užívanie patrí pod lekársky dohľad.
Mozog, krvný obeh a mikrocirkulácia
Mozgové tkanivo potrebuje nepretržitý prísun kyslíka a živín. Zdravie ciev, krvný tlak, metabolizmus, pohyb a ďalšie telesné faktory sú preto dôležité aj pre celkové zdravie mozgu.
Výskum sa zaoberá aj vzťahmi medzi psychickými poruchami, zápalom, oxidačným stresom, metabolizmom a cievnou funkciou.
Ide o komplexné poruchy, na ktorých sa môže podieľať viacero biologických, psychologických a sociálnych mechanizmov.
Kingray Light a fotobiomodulácia
Kingray Light využíva nízkoenergetické červené svetlo s vlnovou dĺžkou 650 nm aplikované cez nosovú sliznicu a patrí do oblasti fotobiomodulácie.
Fotobiomodulácia sa vo vedeckom výskume skúma v súvislosti s mitochondriálnymi procesmi, cievnou reguláciou a ďalšími biologickými mechanizmami.
Kingray Light nemožno prezentovať ako liečbu depresie alebo úzkostnej poruchy. Nevyplýva ani, že všeobecné výsledky výskumu fotobiomodulácie preukazujú klinický účinok konkrétneho prístroja na tieto psychiatrické diagnózy.
Ak sa používa, má byť vnímaný ako doplnkový wellness alebo podporný nástroj v rámci širšieho režimu, nie ako náhrada psychoterapie, psychiatrického vyšetrenia alebo predpísaných liekov.
Kedy treba konať okamžite?
Ak hovorí, že nechce žiť, má konkrétny plán, je bezprostredne ohrozený alebo sa nedokáže o seba bezpečne postarať, nemal by zostať sám. Kontaktujte zdravotnú pomoc na čísle 155 alebo 112.
Čo si zapamätať?
Úzkosť a depresia sú liečiteľné zdravotné stavy. Nie sú dôkazom slabého charakteru ani neschopnosti „myslieť pozitívne“.
Najväčší význam má správne rozpoznanie problému a kombinácia postupov podľa potrieb konkrétneho človeka: psychoterapia, úprava režimu, pohyb, spánok, sociálna podpora a podľa potreby aj lieky.
Čím skôr človek vyhľadá vhodnú pomoc, tým skôr možno začať pracovať na obnovení každodenného fungovania a kvality života.
Informácie majú vzdelávací charakter a nenahrádzajú vyšetrenie psychológom, psychiatrom ani iným zdravotníckym pracovníkom. Pri výrazných, dlhodobých alebo zhoršujúcich sa príznakoch vyhľadajte odbornú pomoc.