Česky (CZK)
English (EUR)
Magyar (HUF)
Slovenščina (EUR)
Deutsch (EUR)
01. Hlad a sýtosť: ako spolupracujú GLP‑1, GIP, ghrelín, leptín a inzulín
Niektorí ľudia necítia výrazný hlad a na jedlo aj zabudnú. Iní by jedli stále, pretože hlad sa im vracia krátko po jedle. Prečo to máme tak rozdielne?
Pocit hladu vzniká v mozgu, ktorý priebežne spracúva správy zo žalúdka, čriev a ďalších častí tela. Hormóny mu pomáhajú rozpoznať, že sme jedli, aj to, aké máme zásoby energie. Tieto signály ovplyvňujú, kedy začneme jesť, kedy prestaneme a ako dlho zostaneme sýti.
Jednotlivé hormóny majú odlišné úlohy. Ghrelín podporuje hlad, GLP-1 sa podieľa na sýtosti a leptín prináša informáciu o energetických zásobách. Po schudnutí sa časť týchto signálov môže zmeniť tak, že hlad zosilnie. Porozumenie týmto súvislostiam pomáha vysvetliť, prečo je pre niekoho regulácia jedenia náročnejšia. [1–3, 5]
Hlad, chuť do jedla a sýtosť nie sú to isté
Hlad označuje potrebu jesť. Chuť do jedla môže súvisieť aj s vôňou, dostupnosťou či očakávaným pôžitkom z jedla. Nasýtenie pomáha ukončiť jedenie a sýtosť opisuje obdobie po jedle, počas ktorého potrebu ďalšieho jedla nepociťujeme.
Hormonálne signály sa pri týchto procesoch prepájajú s nervovými podnetmi a skúsenosťami. Samotný pocit hladu preto neprezrádza hladinu konkrétneho hormónu ani nepotvrdzuje hormonálnu poruchu.
Prehľad hormónov: kto odovzdáva akú správu?
| Hormón | Hlavné miesto tvorby | Základná úloha |
|---|---|---|
| GLP‑1 | Črevné L‑bunky | Podieľa sa na odpovedi na jedlo, podporuje sekréciu inzulínu v závislosti od glukózy, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a ovplyvňuje príjem potravy. |
| GIP | K‑bunky najmä v hornej časti tenkého čreva | Inkretín zapojený predovšetkým do podpory sekrécie inzulínu po príjme živín. |
| Ghrelín | Najmä žalúdok | Podieľa sa na stimulácii hladu a príjmu potravy. |
| Leptín | Najmä tukové tkanivo | Prenáša informáciu o energetických zásobách a podieľa sa na dlhodobejšej regulácii príjmu potravy. |
| Inzulín | Beta‑bunky pankreasu | Pomáha regulovať glukózu v krvi, jej využitie a ukladanie živín. |
| Glukagón | Alfa‑bunky pankreasu | Podporuje uvoľňovanie a tvorbu glukózy v pečeni, najmä keď ju organizmus potrebuje medzi jedlami. |
Tabuľka je orientačná. Účinok hormónov závisí od aktuálneho stavu organizmu a ich vzájomného pôsobenia.
GLP‑1 a GIP: dva inkretíny, rozdielne pôsobenie
GLP‑1 znamená glukagónu podobný peptid 1. GIP je glukózo-dependentný inzulínotropný polypeptid. Oba patria medzi inkretíny, črevné hormóny podieľajúce sa na inzulínovej odpovedi po príjme živín.
Ich účinky však nie sú zhodné. V malej randomizovanej štúdii u zdravých dobrovoľníkov podávanie GLP‑1 výrazne spomalilo vyprázdňovanie žalúdka a znížilo hodnotenia hladu. Pri podávaní GIP sa rovnaký účinok na hlad a sýtosť nezistil. Výsledok sa týka konkrétneho experimentu, nie všetkých situácií v bežnom živote. [1]
Prirodzený hormón a liek nie sú zameniteľné. Výsledky skúšania liekov pôsobiacich na GLP‑1 alebo GIP receptory nemožno automaticky preniesť na potraviny či výživové doplnky.
Ghrelín: signál podporujúci príjem potravy
Ghrelín vzniká prevažne v žalúdku a často sa označuje ako „hormón hladu“. Jeho úlohu u ľudí podporuje aj kontrolovaná štúdia, v ktorej podanie ghrelínu zvýšilo chuť do jedla aj množstvo zjedenej potravy. [2]
Označenie „hormón hladu“ je však skratka. Ghrelín nie je jediným dôvodom, prečo jeme, a GLP‑1 nie je jeho jednoduchým protikladom. Tieto signály sú súčasťou širšej siete.
Leptín: informácia o energetických zásobách
Leptín vytvára najmä tukové tkanivo. Jeho úlohu pri regulácii apetítu ukázali aj výskumy ľudí so vzácnym vrodeným nedostatkom leptínu, u ktorých jeho nahradenie výrazne zmenilo príjem potravy. Tento stav sa však zásadne líši od bežnej obezity. [3]
Vyššie množstvo tukového tkaniva spravidla sprevádzajú vyššie hladiny leptínu. Neplatí však jednoduchá rovnica „viac leptínu = menej hladu“. Pri obezite sa často hovorí o zníženej odpovedi na leptín, označovanej ako leptínová rezistencia. Ide o zložitejší jav než o následok nedostatočnej vôle alebo jedného nevhodného jedla.
Inzulín a glukagón: hospodárenie s glukózou
Inzulín
Pomáha bunkám, najmä vo svaloch a tukovom tkanive, prijímať glukózu a ovplyvňuje jej spracovanie v pečeni. Pri inzulínovej rezistencii tkanivá na jeho pôsobenie nereagujú primerane. Pankreas môže spočiatku odpovedať vyššou tvorbou inzulínu. [4]
Glukagón
Pomáha zabezpečiť dostupnosť glukózy medzi jedlami tým, že podporuje jej uvoľňovanie a tvorbu v pečeni. S inzulínom tvorí súčasť regulačného systému, ktorý reaguje na meniace sa potreby organizmu.
Inzulín preto nie je vhodné označovať iba za „hormón ukladania tuku“ a glukagón za „hormón spaľovania“. Takéto pomenovania vynechávajú ich základné fyziologické úlohy.
Prečo sa po schudnutí môže zvýšiť hlad?
Organizmus sa prispôsobuje zmene energetických zásob. V štúdii s intenzívnym redukčným programom vedci po úbytku hmotnosti zaznamenali pokles leptínu, zvýšenie ghrelínu a zvýšený subjektívny hlad. Niektoré zmeny pretrvávali aj približne o rok neskôr. [5]
Výskum pomáha vysvetliť, prečo môže byť udržanie nižšej hmotnosti náročné. Neznamená však, že každý človek reaguje rovnako alebo že sa jeho metabolizmus natrvalo „pokazil“. Štúdia sledovala konkrétnu skupinu ľudí po výraznom diétnom zásahu.
Čo si nemožno určiť iba podľa pocitov?
Chuť na sladké, hlad po jedle či únava samy osebe nepotvrdzujú nedostatok GLP‑1, leptínovú rezistenciu ani inzulínovú rezistenciu. Napríklad inzulínová rezistencia a prediabetes často nemajú zjavné príznaky a ich posúdenie patrí do zdravotnej starostlivosti. [4]
Rovnako nemožno predpokladať, že zvýšenie jedného hormónu automaticky zabezpečí chudnutie. Pri hodnotení výskumu treba sledovať aj skutočný príjem potravy, zmenu hmotnosti, trvanie účinku a bezpečnosť.
Jednoducho povedané
Hlad nie je len otázkou vôle. Mozog priebežne vyhodnocuje signály o jedle a zásobách energie. Ghrelín podporuje hlad, GLP-1 sa podieľa na sýtosti a leptín informuje o energetických zásobách. Z pocitu hladu však nemožno určiť hladinu konkrétneho hormónu ani stanoviť diagnózu.
V ďalšom článku: strava a GLP‑1
Pozrieme sa na bielkoviny, vlákninu a zloženie jedla. Vysvetlíme, čo ukazujú štúdie u ľudí a prečo nameraná hormonálna odpoveď nemusí znamenať dlhšiu sýtosť alebo nižšiu hmotnosť.
Pokračovať článkom 02: Strava a GLP-1 →Zaujíma vás zloženie výživových doplnkov?
V Poradni Nutraceutiká si môžete porovnať zložky komplexov KINGRAY a pozrieť si ich množstvá v dennej dávke aj upozornenia pri užívaní.
- Edholm T a kol. Differential incretin effects of GIP and GLP-1 on gastric emptying, appetite, and insulin-glucose homeostasis. Neurogastroenterol Motil. 2010;22(11):1191–e315. DOI: 10.1111/j.1365-2982.2010.01554.x. Randomizovaná skrížená štúdia u 17 zdravých dobrovoľníkov; rozdiely medzi účinkami podávaného GLP-1 a GIP.
- Wren AM a kol. Ghrelin enhances appetite and increases food intake in humans. J Clin Endocrinol Metab. 2001;86(12):5992. DOI: 10.1210/jcem.86.12.8111. Randomizovaná dvojito zaslepená skrížená štúdia u deviatich dobrovoľníkov; po podaní ghrelínu sa zvýšila chuť do jedla aj príjem potravy.
- Farooqi IS a kol. Effects of recombinant leptin therapy in a child with congenital leptin deficiency. N Engl J Med. 1999;341(12):879–884. DOI: 10.1056/NEJM199909163411204. Kazuistika dieťaťa so vzácnym vrodeným nedostatkom leptínu; nejde o štúdiu liečby bežnej obezity.
- National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases (NIDDK). Insulin Resistance & Prediabetes. Odborný informačný materiál o inzulínovej rezistencii, prediabete a vyšetreniach.
- Sumithran P a kol. Long-term persistence of hormonal adaptations to weight loss. N Engl J Med. 2011;365(17):1597–1604. DOI: 10.1056/NEJMoa1105816. Sledovanie hormonálnych zmien a hladu po redukcii hmotnosti; niektoré zmeny pretrvávali aj po roku.
Vzdelávací charakter: Článok nenahrádza individuálne vyšetrenie, diagnostiku ani liečbu. Neodporúča samostatne meniť lieky alebo cielene ovplyvňovať hormóny výživovými doplnkami.
