Mozgové rytmy a 40 Hz: môžu svetlo a zvuk pomôcť pamäti?

Logo KINGRAY Akadémie
KINGRAY AKADÉMIA
LASEROVÁ SÉRIA · 07

Čo znamená stimulácia 40 Hz a môže pomôcť pri zhoršenej pamäti? Vedci skúmajú pravidelné svetelné a zvukové podnety aj pulznú fotobiomoduláciu. Ide o odlišné prístupy. Merateľná odpoveď mozgu je zaujímavá, no sama osebe ešte neznamená liečbu demencie. [1][2][3][4][5][6][7][8]

Autor: Ing. František Kokoš
Aktualizované:

Čo sú mozgové rytmy?

Nervové bunky si odovzdávajú elektrické a chemické signály. Keď sa aktivita väčších skupín časovo zosúladí, v zázname EEG sa objavujú rytmické zmeny. EEG meria elektrickú aktivitu elektródami na povrchu hlavy; neukazuje jediný izolovaný dej. [1]

Orientačne rozlišujeme delta 0,5–4 Hz, theta 4–8 Hz, alfa 8–13 Hz, beta 13–30 Hz a gama približne 30–100 Hz. Hranice sa medzi prácami líšia. Delta sa často spája s hlbokým spánkom, alfa s pokojnou bdelosťou a gama s časovou koordináciou sietí pri vnímaní a niektorých pamäťových úlohách. [1]

Mozog využíva viaceré pásma súčasne. Vyššia frekvencia automaticky neznamená lepšie myslenie a samotné pásmo neurčuje diagnózu ani psychický stav. Dôležité je, v ktorej oblasti, pri akej úlohe a ako sa aktivita mení. [1]

Čo znamená 40 Hz a ako súvisí s mozgovými rytmami?

Hertz vyjadruje počet opakovaní za sekundu. Podnet 40 Hz sa opakuje štyridsaťkrát za sekundu a jeden cyklus trvá 25 milisekúnd. Pri svetle môže ísť o blikanie; pri zvuku o rytmus impulzov, nie nevyhnutne o výšku samotného tónu. [1]

Znamená odpoveď na EEG aj zlepšenie pamäti?

Pravidelný podnet môže vyvolať nervovú odpoveď zosúladenú s jeho rytmom, označovanú ako entrainment. To sa overuje meraním EEG. Údaj 40 Hz na zariadení nepotvrdzuje, že rovnaká odpoveď vznikne v každej oblasti mozgu alebo u každého človeka. [4]

Prečo vedci skúmajú práve 40 Hz a nie vyššiu frekvenciu?

Gama aktivita súvisí s koordináciou nervových sietí. Frekvencia 40 Hz sa presadila aj vďaka pokusom, ktoré porovnávali rôzne rytmy a našli pri nej biologické zmeny. Z toho však nevyplýva, že 40 Hz je najlepšie pre každý mozog alebo že 80 Hz bude účinnejších. Výsledok závisí aj od spôsobu stimulácie a sledovaného cieľa. [1][2]

Je lepšie samotné svetlo, zvuk alebo ich kombinácia?

Svetelné blikanie vstupuje do nervového systému cez zrak, rytmický zvuk cez sluch. Kombinované protokoly používajú ich koordinované pôsobenie. Práve kombinácia je predmetom viacerých klinických štúdií, ale jej výsledok nemožno automaticky pripísať jednej zložke. Ani elektrická stimulácia tACS s označením 40 Hz nie je tou istou metódou. [1][3][6][10]

Môže stimulácia 40 Hz odstrániť amyloidové plaky?

Iaccarino a kolektív v roku 2016 v myšom modeli Alzheimerovej choroby zaznamenali pri stimulácii 40 Hz pokles amyloidu v zrakovej kôre a zmeny mikroglie. Mikroglia sa podieľa na imunitných a upratovacích procesoch mozgu. Výsledok nebol rovnaký pri všetkých porovnávaných režimoch. [2]

Murdock a kolektív v roku 2024 skúmali kombináciu svetla a zvuku v myšom modeli. Pozorovali súvislosť medzi stimuláciou, pohybom mozgomiechového moku a odstraňovaním amyloidu. Keď experimentálne obmedzili súvisiace glymfatické mechanizmy, priaznivý účinok na odstránenie amyloidu sa stratil. [3]

Tieto práce pomáhajú vysvetliť možné biologické mechanizmy. Nie sú dôkazom, že domáce blikanie „vyčistí“ ľudský mozog. Účinok na ochorenie, bezpečnosť aj dlhodobé fungovanie človeka treba overiť samostatne. [2][3]

Čo ukázali klinické štúdie u ľudí vrátane novších výskumov?

EEG odpoveď u zdravých dobrovoľníkov

Jones a kolektív v roku 2019 sledovali troch zdravých ľudí. Svetelné blikanie vyvolalo odpoveď EEG na 40 Hz, najvýraznejšiu nad zrakovými oblasťami. Rozsah závisel aj od intenzity a jednotlivca. Štúdia skúmala vyvolanie rytmu, nie liečbu demencie. [4]

Malá štúdia amyloidu

Ismail a kolektív sledovali šesť pacientov s preukázaným amyloidom. Po desiatich dňoch svetelnej stimulácie 40 Hz nezistili pri PET vyšetrení významný pokles amyloidu v sledovaných oblastiach. Malá krátka štúdia nevylučuje všetky možné účinky, ale nepotvrdzuje jednoduchý prenos výsledkov z myší. [5]

OVERTURE: kontrolované sledovanie počas šiestich mesiacov

Štúdia publikovaná v roku 2024 randomizovala 76 ľudí s miernou až stredne ťažkou Alzheimerovou chorobou. Skúmala domáce svetelno-zvukové zariadenie, bezpečnosť a zvládnuteľnosť používania; veľkosť súboru nebola určená na definitívne potvrdenie účinnosti. [6]

Hlavný klinický ukazovateľ MADCOMS nepreukázal významný rozdiel medzi aktívnou a kontrolnou skupinou. Niektoré ďalšie výsledky každodenného fungovania, kognície a objemu mozgu boli priaznivé. Ide o dôvod na väčšie skúšky, nie o potvrdený účinok na všetky sledované funkcie. Výskum bol spojený s výrobcom zariadenia. [6]

Pilotná kontrolovaná štúdia: 15 ľudí s miernou demenciou (2022)

Chan a kolektív skúmali denné svetelné a zvukové podnety u 15 ľudí s miernou pravdepodobnou Alzheimerovou demenciou. V podskupine s dostupným testom sa zlepšilo spájanie tvárí s menami; objavili sa aj priaznivé nálezy v zobrazovaní mozgu. Po troch mesiacoch však nebol významný rozdiel v celkových testoch MMSE, MoCA ani ADAS-Cog. Malý súbor a chýbajúce merania obmedzujú istotu záverov. [10]

Dvojročné sledovanie piatich pacientov (2025)

V otvorenom pokračovaní štúdie používalo päť pacientov stimuláciu jednu hodinu denne približne dva roky. Tri ženy s neskorým začiatkom Alzheimerovej choroby sa v niektorých hodnoteniach zhoršovali pomalšie než porovnateľní ľudia z externých databáz. U dvoch pacientok s dostupnými vzorkami klesol krvný biomarker pTau217. Ide o povzbudivý podnet na ďalší výskum: chýbala súbežná randomizovaná kontrolná skupina a výsledok nemožno zovšeobecniť na všetkých pacientov. [11]

Virtuálna realita a 40 Hz: jednorazový experiment (2026)

Reis a kolektív sledovali 11 ľudí s miernou kognitívnou poruchou pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou Alzheimerovou demenciou. Počas jednej návštevy vyvolala audiovizuálna stimulácia vo virtuálnej realite silnejšiu odpoveď EEG než kontrolný režim. Lepšie bolo aj vybavenie a rozpoznanie materiálu prezentovaného počas stimulácie. Nezaznamenali závažné nežiaduce udalosti. Výsledok konkrétnej úlohy ešte nedokazuje dlhodobé zlepšenie pamäti; výskum bol spojený s vývojárom technológie. [12]

Veľká štúdia HOPE: čo je už zverejnené?

Register ClinicalTrials.gov pri štúdii HOPE uvádza 673 zaradených účastníkov a dokončenie 17. augusta 2026. Pri kontrole 10. novembra 2026 v registri ešte neboli zverejnené výsledky. Dokončenie štúdie samo osebe nehovorí, či bola metóda účinná; na vyhodnotenie treba konkrétne dáta. Tento údaj opisuje stav registra, nie dôkaz úspechu alebo neúspechu. [13]

Dokáže 40 Hz vyliečiť demenciu alebo zabrániť jej vzniku?

Doterajšie výsledky podporujú ďalšie skúmanie 40 Hz, najmä pri skorších štádiách Alzheimerovej choroby. Účinok u zdravého človeka, pri miernej kognitívnej poruche a pri pokročilej demencii však nemožno považovať za rovnaký. Nejde o preukázanú prevenciu ani vyliečenie demencie. Pri zhoršovaní pamäti má naďalej význam odborné vyšetrenie a pokračovanie v dohodnutej liečbe. [6][10][11][12]

Je pulzná fotobiomodulácia rovnaká ako blikajúce svetlo a zvuk?

Pri zmyslovej stimulácii sa podnet prenáša cez zrak alebo sluch. Fotobiomodulácia skúma absorpciu červeného či blízkeho infračerveného svetla v tkanive a následné bunkové reakcie. Aj keď obe používajú 40 Hz, ich cesta pôsobenia a dávka sú odlišné. [7][8]

Chao v roku 2019 skúmala osem ľudí s demenciou: štyroch s kombinovanou aplikáciou cez hlavu a nos pri 810 nm a 40 Hz a štyroch s obvyklou starostlivosťou. Po 12 týždňoch zaznamenala priaznivé zmeny kognície a prekrvenia. Chýbala však kontrola s neaktívnym prístrojom aj porovnanie rôznych frekvencií. Prínos preto nemožno pripísať samotným 40 Hz. [7]

Spánok, domáce používanie a realistické očakávania

Môže stimulácia ovplyvniť spánok a denný rytmus?

V pilotnej práci Chana a kolektívu sa pri meraní pohybu náramkom ukázala pravidelnejšia denná aktivita. Takéto meranie nie je totožné s vyšetrením spánku v laboratóriu. Autori preto odporúčajú podrobnejšie skúmanie spánku; nemôžeme z toho sľubovať liečbu nespavosti. [10]

Ako často a ako dlho sa stimulácia používala v štúdiách?

V štúdiách s opakovanou audiovizuálnou stimuláciou sa používala napríklad jedna hodina denne počas troch až šiestich mesiacov; malé pokračovanie sledovalo používanie približne dva roky. Parametre a výber pacientov sa líšili. Dĺžka zo štúdie sa nemá prenášať na ľubovoľný domáci prístroj a neexistuje spoľahlivá lehota, do ktorej musí človek pocítiť zlepšenie. [6][10][11]

Môže výskumné zariadenie nahradiť video alebo aplikácia v telefóne?

Výskumníci kontrolovali časovanie, jas, zvuk a spôsob podania. Video označené „40 Hz“ ani aplikácia v telefóne preto nie sú overenou náhradou skúmaného systému. Bezpečnosť a vhodnosť treba posudzovať podľa konkrétnej technológie; blikanie si doma nenastavujte ako liečbu demencie. [9][10]

Aké sú riziká blikania a kto potrebuje osobitnú opatrnosť?

Pri pulznom svetle rozhoduje aj výkon, trvanie pulzov, osvetlená plocha, miesto aplikácie a celkový čas. Dve zariadenia s rovnakou frekvenciou môžu dodávať rozdielnu energiu. Neexistuje podklad na univerzálny zoznam typu jedna frekvencia na jednu diagnózu. [8]

Blikanie môže u fotosenzitívnych ľudí vyvolať epileptický záchvat. Riziko ovplyvňujú aj jas, kontrast a veľkosť zorného poľa. Označenie 40 Hz nie je zárukou bezpečnosti a výskumné protokoly nie sú návodom na domáce pokusy s blikajúcimi videami. Pri epilepsii alebo predchádzajúcich reakciách na blikanie je potrebné odborné posúdenie. [9]

Časté otázky

Čo znamená 40 Hz a ako súvisí s mozgovými rytmami?

40 Hz znamená 40 opakovaní podnetu za sekundu. Táto frekvencia patrí do gama pásma. Samotné číslo nehovorí, akú dávku človek dostáva ani či sa mu zlepší pamäť. [1]

Prečo vedci skúmajú práve 40 Hz a nie vyššiu frekvenciu?

Výber vychádza z výskumu gama rytmov a experimentov, v ktorých malo časovanie 40 Hz zaujímavé účinky. Nie je to univerzálna optimálna frekvencia pre každého človeka ani dôvod zvyšovať frekvenciu svojvoľne. [1][2]

Je lepšie samotné svetlo, zvuk alebo ich kombinácia?

Skúmajú sa všetky tri prístupy. Kombinácia svetla a zvuku priniesla povzbudivé nálezy, ale výsledky konkrétneho kombinovaného protokolu nedokazujú rovnaký účinok samotného zvuku alebo svetla. [3][6][10]

Znamená odpoveď na EEG aj zlepšenie pamäti?

Nie automaticky. EEG potvrdzuje elektrickú odpoveď na podnet. Pamäť, samostatnosť a priebeh ochorenia treba hodnotiť samostatnými testami a dlhším sledovaním. [4][6][12]

Môže stimulácia 40 Hz odstrániť amyloidové plaky?

Zmeny amyloidu boli pozorované v myších modeloch. Spoľahlivé odstránenie plakov u ľudí touto metódou zatiaľ nemožno považovať za preukázané. [2][3][5]

Čo ukázali klinické štúdie u ľudí vrátane novších výskumov?

Menšie štúdie zaznamenali povzbudivé zmeny niektorých testov, fungovania alebo zobrazovacích ukazovateľov. Výsledky nie sú jednotné. Článok rozlišuje kontrolované skúšky, malé otvorené sledovania a jednorazové experimenty. [6][10][11][12][13]

Dokáže 40 Hz vyliečiť demenciu alebo zabrániť jej vzniku?

Nie je preukázané, že 40 Hz demenciu vylieči alebo jej zabráni u zdravých ľudí. Výskum skúma možný podporný prínos; nenahrádza vyšetrenie, predpísanú liečbu ani starostlivosť o pacienta. [6][10][11][12]

Je pulzná fotobiomodulácia rovnaká ako blikajúce svetlo a zvuk?

Nie. Senzorická stimulácia využíva zrak a sluch. PBM skúma pôsobenie absorbovaného svetla v tkanive. Zhodných 40 Hz neznamená rovnakú technológiu, dávku ani klinický výsledok. [7][8]

Môže stimulácia ovplyvniť spánok a denný rytmus?

Malá pilotná štúdia zaznamenala pravidelnejší rytmus dennej aktivity. To je zaujímavý výsledok, ale samo osebe to nepotvrdzuje liečbu nespavosti ani zlepšenie všetkých parametrov spánku. [10]

Ako často a ako dlho sa stimulácia používala v štúdiách?

Niektoré štúdie používali jednu hodinu denne počas mesiacov. Iné skúmali krátke jednorazové podnety. Ide o opis výskumných protokolov, nie o všeobecný domáci návod. [6][10][11]

Môže výskumné zariadenie nahradiť video alebo aplikácia v telefóne?

Rovnocennosť nie je preukázaná. Rozhoduje aj jas, časovanie, zvuk, zorné pole a kontrola zariadenia. Blikajúce video môže navyše vyvolať ťažkosti u fotosenzitívneho človeka. [9][10]

Aké sú riziká blikania a kto potrebuje osobitnú opatrnosť?

Blikanie môže pri fotosenzitivite vyvolať záchvat. Pri epilepsii, predchádzajúcej reakcii na záblesky alebo výrazných ťažkostiach pri stimulácii je potrebné lekárske posúdenie; domáce pokusy s blikaním nie sú vhodné. [9]

Zdroje a odborné podklady

Text vychádza z podkladu Ing. Františka Kokoša a uvedených odborných zdrojov. Doplnené boli klinické práce a stav registra HOPE overený 10. novembra 2026. Zvieracie experimenty, EEG odpoveď a výsledky u pacientov sú v texte odlíšené.

  1. McDermott B et al. Gamma Band Neural Stimulation in Humans and the Promise of a New Modality to Prevent and Treat Alzheimer’s Disease. J Alzheimers Dis. 2018;65:363–392. DOI: 10.3233/JAD-180391.
    Otvoriť zdroj ↗
  2. Iaccarino HF et al. Gamma frequency entrainment attenuates amyloid load and modifies microglia. Nature. 2016;540:230–235. DOI: 10.1038/nature20587.
    Otvoriť zdroj ↗
  3. Murdock MH et al. Multisensory gamma stimulation promotes glymphatic clearance of amyloid. Nature. 2024;627:149–156. DOI: 10.1038/s41586-024-07132-6.
    Otvoriť zdroj ↗
  4. Jones M et al. Gamma Band Light Stimulation in Human Case Studies: Groundwork for Potential Alzheimer’s Disease Treatment. J Alzheimers Dis. 2019;70:171–185. DOI: 10.3233/JAD-190299.
    Otvoriť zdroj ↗
  5. Ismail R et al. The Effect of 40-Hz Light Therapy on Amyloid Load in Patients with Prodromal and Clinical Alzheimer’s Disease. Int J Alzheimers Dis. 2018:6852303. DOI: 10.1155/2018/6852303.
    Otvoriť zdroj ↗
  6. Hajós M et al. Safety, tolerability, and efficacy estimate of evoked gamma oscillation in mild to moderate Alzheimer’s disease. Front Neurol. 2024;15:1343588. DOI: 10.3389/fneur.2024.1343588.
    Otvoriť zdroj ↗
  7. Chao LL. Effects of Home Photobiomodulation Treatments on Cognitive and Behavioral Function, Cerebral Perfusion, and Resting-State Functional Connectivity in Patients with Dementia: A Pilot Trial. Photobiomodul Photomed Laser Surg. 2019;37:133–141. DOI: 10.1089/photob.2018.4555.
    Otvoriť zdroj ↗
  8. Zein R, Selting W, Hamblin MR. Review of light parameters and photobiomodulation efficacy: dive into complexity. J Biomed Opt. 2018;23:120901. DOI: 10.1117/1.JBO.23.12.120901.
    Otvoriť zdroj ↗
  9. Epilepsy Foundation. Photosensitivity and Seizures.
    Otvoriť zdroj ↗
  10. Chan D et al. Gamma frequency sensory stimulation in mild probable Alzheimer’s dementia patients: Results of feasibility and pilot studies. PLoS ONE. 2022;17:e0278412. DOI: 10.1371/journal.pone.0278412.
    Otvoriť zdroj ↗
  11. Chan D et al. Gamma sensory stimulation in mild Alzheimer’s dementia: An open-label extension study. Alzheimer’s & Dementia. 2025;21:e70792. DOI: 10.1002/alz.70792.
    Otvoriť zdroj ↗
  12. Reis C et al. Feasibility of immersive 40 Hz gamma sensory stimulation in early-stage Alzheimer’s disease. Journal of Prevention of Alzheimer’s Disease. 2026;13:100679. DOI: 10.1016/j.tjpad.2026.100679.
    Otvoriť zdroj ↗
  13. ClinicalTrials.gov. HOPE Study: A Study to Evaluate the Safety and Efficacy of Sensory Stimulation in Alzheimer’s Disease. NCT05637801. Registry update: 2026-09-09; accessed: 2026-11-10.
    Otvoriť zdroj ↗
Ing. František Kokoš
Autor: Ing. František Kokoš
Ing. František Kokoš – autor KINGRAY Akadémie a Poradne
Technik, výživový poradca (absolvent 150-hodinového programu Welko, 2025) a tvorca konceptu nutraceutík KINGRAY. Dlhoročný vývoj zdravotníckej pomôcky BIOquant a práca s krvnou reológiou a okysličením tkanív ho priviedli k poznaniu, že pre zdravie tela je potrebná celá skladačka – prepojenie mikrocirkulácie, bunkovej energie a správnej výživy. V článkoch preto hľadá rovnováhu, pri ktorej nám telo rozumie a spolupracuje.
Je autorom knihy Liečba svetlom (ISBN 978-80-970512-0-4), spoluautorom publikácie BIOquant – polovodičová laserová terapia a pôvodcom patentov v oblasti svetelných technológií (US9731145B2, SK5457Y1).

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s