Pamäť, demencia a fotobiomodulácia: môže svetlo pomôcť?

Logo KINGRAY Akadémie
KINGRAY AKADÉMIA
LASEROVÁ SÉRIA · 06

Zhoršuje sa vám pamäť alebo hľadáte informácie pre blízkeho s demenciou? Fotobiomodulácia skúma, či presne aplikované svetlo môže ovplyvniť činnosť mozgu. Niektoré klinické štúdie priniesli povzbudivé výsledky, iné prínos nepotvrdili. Dôležité je vedieť, komu sa svetlo aplikovalo, akým spôsobom a čo sa skutočne zlepšilo. [3][4][5][6][7]

Kliknite na otázku a stránka vás posunie k odpovedi v tomto článku.

Autor: Ing. František Kokoš
Aktualizované:

Kedy je zabúdanie viac než bežná zmena s vekom?

Občasné hľadanie slova sa líši od opakovaného strácania orientácie či nezvládania obvyklých činností. Demencia je syndróm, pri ktorom pokles poznávacích schopností zasahuje do každodennej samostatnosti. Nie je to jediná choroba ani nevyhnutný dôsledok starnutia. [1]

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. Pri vaskulárnej demencii sa uplatňuje poškodenie mozgových ciev; demencia s Lewyho telieskami a frontotemporálna demencia majú odlišné patologické procesy. Viac príčin sa môže kombinovať. Preto nemožno všetky poruchy pamäti vysvetliť „hustou krvou“ ani očakávať rovnakú odpoveď na jednu metódu. [1]

Pri miernej kognitívnej poruche, označovanej MCI, sú ťažkosti výraznejšie než bežné zmeny s vekom, ale samostatnosť zostáva do veľkej miery zachovaná. MCI nemusí znamenať Alzheimerovu chorobu a nemusí vždy prejsť do demencie. Výsledok štúdie pri MCI sa preto nedá automaticky preniesť na pokročilé ochorenie. [2]

Aké zmeny si všímať a ako sa pamäť vyšetruje?

Opakuje človek tú istú otázku bez spomienky na odpoveď? Stráca sa na známych miestach alebo už nezvláda lieky, účty či obvyklé varenie? Takéto konkrétne príklady pomôžu lekárovi viac než samotné označenie „zlá pamäť“. Pri vyšetrení sa používajú aj validované testy; MoCA a MMSE sa často objavujú v klinických štúdiách. Výsledok ovplyvňujú jazyk, vzdelanie aj zrak a sluch. Žiadne jednotlivé skóre samo nepotvrdzuje ani nevylučuje demenciu. [8]

Lekár posudzuje aj reč, plánovanie, zmeny nálady, správanie a spánok. Overuje možné ďalšie príčiny vrátane liekov, depresie či telesného ochorenia. Náhla zmätenosť počas hodín alebo dní nie je bežné starnutie: vyžaduje rýchle lekárske posúdenie. Pri náhlej poruche reči alebo jednostrannej slabosti volajte záchrannú službu. [1][8][18]

Prečo zostávajú spomienky z detstva, ale unikajú nové udalosti?

Pri typickej Alzheimerovej chorobe môže byť skoro narušené ukladanie nových epizodických spomienok: čo sa stalo dnes alebo o čom bol posledný rozhovor. Opakovane vybavované staršie zážitky, známe piesne a niektoré nacvičené zručnosti môžu zostať dostupné dlhšie. Nie je to pevné poradie straty pamäte. Pri iných demenciách môžu skôr vystúpiť do popredia zmeny správania, reči či priestorovej orientácie. [1][9]

Čo má zmysel pre pamäť popri výskume svetla?

Vek je významný rizikový faktor, ale demencia nie je nevyhnutná súčasť starnutia. Pohyb primeraný možnostiam, sociálny kontakt, zmysluplné aktivity a starostlivosť o sluch, tlak, cholesterol a cukrovku patria k dôležitým oblastiam prevencie a podpory. Pri už diagnostikovanej demencii môžu aktivity a pomoc rodiny podporovať fungovanie a kvalitu života. Znižovanie rizika vzniku a spomalenie už prebiehajúcej choroby nie sú totožné výsledky. [10]

Ako môže svetlo preniknúť cez lebku?

Transkraniálna PBM aplikuje svetlo zvonka na hlavu. Časť žiarenia sa odrazí, pohltí alebo rozptýli; časť môže preniknúť hlbšie. Jagdeo a kolektív preukázali prienik 830 nm cez tkanivá hlavy v posmrtnom modeli, za týchto podmienok výraznejší než pri 633 nm. Dávka v živom mozgu však závisí aj od vlasov, kože, kosti, miesta aplikácie a geometrie zdroja. Výkon na povrchu nie je dávkou v celom mozgu. [11][17]

Prečo vedci skúmajú svetlo a mozog?

Nervové bunky potrebujú energiu vo forme ATP, prísun kyslíka a živín aj fungujúce spojenia s ostatnými bunkami. Výskum fotobiomodulácie, skrátene PBM, skúma reakcie na červené alebo blízke infračervené svetlo: mitochondriálne procesy, bunkovú signalizáciu, zápalové prostredie a cievne odpovede. [3]

Biologicky prijateľný mechanizmus je východisko pre výskum. Zmena v bunke alebo v zvieracom modeli ešte nedokazuje, že človek bude lepšie rozprávať, pamätať si lieky alebo samostatne fungovať. Na takéto závery potrebujeme klinické skúšky s vhodnou kontrolnou skupinou. [3][4][5][6][7]

Jedným zo skúmaných mechanizmov je ovplyvnenie cytochróm c oxidázy, enzýmu dýchacieho reťazca v mitochondriách. Vedci skúmajú aj oxid dusnatý, cievne odpovede a bunkovú signalizáciu. Mechanizmus závisí od podmienok a nemožno predpokladať, že každé svietenie automaticky zvýši ATP vo všetkých neurónoch. [3]

Fear a kolektív v roku 2023 pomocou fosforovej magnetickej rezonančnej spektroskopie pozorovali po 670 nm zmenu toku spojeného so syntézou ATP; analyzovali sedem starších dospelých. Malý výskum bez paralelnej kontrolnej skupiny je zaujímavým biologickým podkladom, nie dôkazom liečby demencie. [12]

Čo vieme o amyloide a zápale v mozgu?

Purushothuman a kolektív v roku 2014 skúmali dva genetické myšie modely. Pri modeli s amyloidom sa po aplikácii svetla zmenšil počet aj veľkosť plakov; v druhom modeli sa zmenili ukazovatele tau a oxidačného stresu. To podporuje ďalší výskum mechanizmov, ale nejde o výsledok u ľudí. [13]

Lepší výsledok MoCA či MMSE sám osebe neukazuje odstránenie amyloidu. Na potvrdenie takého účinku u ľudí treba zodpovedajúce biomarkery a kvalitné klinické sledovanie. Uvedené štúdie nepreukazujú, že domáci prístroj zvráti poškodenie mozgu alebo zastaví Alzheimerovu chorobu. [5][6][7][13]

Vlnová dĺžka a 40 Hz: dve rôzne veličiny

Nanometre označujú vlnovú dĺžku; hertze počet pulzov za sekundu. V štúdiách mozgu sa používajú napríklad 808, 810 či 1064 nm. Účinok závisí aj od výkonu na plochu, času, miesta a pulzného režimu. Doterajšie výsledky neurčujú jednu najlepšiu farbu ani frekvenciu pre každého človeka s demenciou. [3][5][6][17]

Pri senzorickej stimulácii 40 Hz človek sleduje blikajúce svetlo, často spolu so zvukom; cieľom je ovplyvniť mozgové rytmy cez zmysly. Chan a kolektív skúmali takýto postup aj u ľudí s miernou Alzheimerovou demenciou. Je to iný postup než transkraniálna PBM, aj keď PBM prístroj tiež pulzuje pri 40 Hz. Výsledky sa medzi nimi automaticky neprenášajú. [14]

Čo ukázali prvé pozorovania?

Saltmarche a kolektív v roku 2017 sledovali päť ľudí s demenciou alebo možnou Alzheimerovou chorobou. Dvanásť týždňov kombinovali transkraniálnu aplikáciu cez hlavu s intranazálnou aplikáciou pri 810 nm. Priemerné skóre MMSE stúplo o 2,6 bodu a ADAS-cog kleslo o 6,73 bodu; oba smery predstavujú zlepšenie výsledku testu. [4]

Rodiny opisovali aj zmeny spánku, komunikácie a správania. Štúdia však nemala kontrolnú skupinu a údaje po vysadení boli neúplné. Päť prípadov poskytuje podnet na ďalšie skúmanie, nie spoľahlivý odhad účinku pre každého pacienta. Výsledok kombinovanej aplikácie nemožno pripísať samotnej nosovej sonde. [4]

Novšie štúdie: priaznivé aj neutrálne výsledky

Chun a kolektív, 2026: 80 účastníkov s MCI

Randomizovaná, zaslepená štúdia pri MCI v súvislosti s Alzheimerovou chorobou skúmala transkraniálne svetlo 808 nm počas 12 týždňov. Priemerné skóre MoCA-K stúplo v aktívnej skupine o 3,87 bodu, v kontrolnej skupine kleslo o 0,74 bodu. Je to priaznivý výsledok konkrétneho protokolu, nie dôkaz, že sa zabránilo budúcej demencii. [5]

Rashidi-Ranjbar a kolektív, 2026: pilot s 20 účastníkmi

Po šiestich týždňoch transkraniálnej aplikácie 810 nm zaznamenali priaznivé zmeny niektorých kognitívnych, metabolických a zobrazovacích ukazovateľov. Malý súbor a viacero hodnotených výsledkov vyžadujú opatrnosť. Zmena metabolitov v krvi nie je priamym meraním ATP v neurónoch. [6]

Jarrahi a kolektív, 2025: 30 ľudí s demenciou

Pri miernej až stredne ťažkej demencii porovnávali štandardnú starostlivosť doplnenú PBM s rovnakou starostlivosťou a neaktívnym prístrojom. Rozdiel v kognícii, depresii ani úzkosti sa nepreukázal bezprostredne po liečbe ani pri kontrole o mesiac. Tento režim teda nepotvrdil očakávaný prínos. [7]

Je rozdiel medzi MCI a pokročilou demenciou?

Áno. MCI neznamená vždy Alzheimerovu chorobu a mnohí ľudia zostávajú do veľkej miery samostatní. Pri pokročilej demencii sú potreby a rozsah poškodenia odlišné. Priaznivé výsledky vybraných pacientov s MCI preto nepredpovedajú účinok u človeka s ťažkou demenciou. Dôležité sú štúdie sledujúce aj samostatnosť, záťaž opatrovateľov a trvanie prípadného prínosu. [2][5][7]

Prečo záleží na spôsobe aplikácie?

Transkraniálne svetlo prechádza cez tkanivá hlavy. Nosový aplikátor osvetľuje nosovú sliznicu. Kombinovaný protokol používa obe cesty. Rozdielne sú osvetlené oblasti, útlm svetla aj dávka v cieľovom tkanive. Rovnaká vlnová dĺžka preto neznamená rovnaké pôsobenie. [3][4]

Pri hodnotení štúdie treba sledovať diagnózu, štádium ochorenia, miesto aplikácie, parametre svetla, dĺžku sledovania a kontrolnú skupinu. Malá pozitívna štúdia neurčuje univerzálne domáce dávkovanie a nedokazuje účinnosť všetkých prístrojov označených ako PBM. [3][4][5][6][7]

Čo má význam pre človeka a jeho rodinu?

Podstatné je, či sa zlepší orientácia, rozhovor, spánok, vykonávanie bežných úloh a potreba pomoci. Zároveň treba sledovať nežiaduce účinky, spoľahlivosť používania a trvanie prípadného prínosu. Domáce zariadenie samo osebe neznamená, že starostlivosť o človeka s demenciou bude jednoduchá. [4]

Nové alebo zhoršujúce sa ťažkosti si zaslúžia vyšetrenie. K poruchám pamäti môžu prispievať aj lieky, depresia, nedostatok niektorých živín či iné ochorenia. Experimentálna metóda nemá odkladať zistenie príčiny ani nahradiť predpísanú starostlivosť. [1][2]

Bezpečnosť: oči, teplo, pulzovanie a dohľad

V štúdii s 80 účastníkmi neboli hlásené nežiaduce udalosti súvisiace s prístrojom; v pilote s 20 účastníkmi sa nežiaduce udalosti vyskytli v oboch skupinách, bez závažných udalostí. To neznamená bezrizikovosť každého zariadenia. Rozhodujú jeho parametre, ochrana očí a určený spôsob použitia. Nehľaďte do lúča a dodržte ochranné opatrenia výrobcu; nadmerné ožiarenie môže poškodiť oči alebo prehriať tkanivo. [5][6][15][17]

Pri epilepsii, liekoch zvyšujúcich citlivosť na svetlo alebo ochorení kože v mieste aplikácie treba konkrétny postup vopred posúdiť s lekárom. Viditeľné blikanie môže u fotosenzitívnych ľudí vyvolať záchvat. Neviditeľné NIR pulzy na hlave nemožno automaticky stotožniť s týmto zrakovým podnetom, ale ani vyhlásiť každý režim za bezpečný. Človek s demenciou môže potrebovať dohľad opatrovateľa. [16][17]

Ako vyzerali skúmané domáce režimy?

V štúdii Chun a kolektívu sa 808 nm aplikovalo šesťkrát týždenne počas 12 týždňov a hlavné hodnotenie prebehlo v 13. týždni. Pilot Rashidi-Ranjbar a kolektívu používal 810 nm počas 20 minút, šesť dní v týždni, šesť týždňov. Ide o opis výskumných protokolov, nie o návod pre iný prístroj ani odporúčanie dávky konkrétnemu pacientovi. [5][6]

Režim musí zodpovedať prístroju a zdravotnému stavu. Dlhšie svietenie automaticky neprináša lepší výsledok. Prípadný prínos má zmysel hodnotiť opakovaným odborným posúdením spolu s každodenným fungovaním, nie iba podľa dojmu po jednom použití. Bez dohody s lekárom nemeňte liečbu a neodkladajte diagnostiku. [8][17]

Časté otázky

Môže červené svetlo vyliečiť Alzheimerovu chorobu?

Uvedené štúdie to nepreukazujú. Skúmajú konkrétne protokoly a výsledky; neposkytujú všeobecný dôkaz vyliečenia alebo zastavenia neurodegenerácie. [4][5][6][7]

Sú výsledky pri MCI použiteľné aj pri pokročilej demencii?

Nie automaticky. Líši sa príčina, rozsah poškodenia a zachované schopnosti. Každá skupina potrebuje vlastné klinické údaje. [1][2][5]

Dokazuje kombinácia svetla na hlave a v nose účinok samotnej nosovej aplikácie?

Nie. Bez samostatných porovnávacích skupín nemožno oddeliť príspevok jednotlivých častí protokolu. [4]

Kedy je zabúdanie ešte bežné a kedy môže upozorňovať na demenciu?

Dôležitá je zmena oproti predchádzajúcemu fungovaniu. Opakované blúdenie či nezvládanie bežných úloh si zaslúžia vyšetrenie; občasné zabudnutie mena samo osebe neurčuje diagnózu. [1][8]

Aké varovné zmeny a testy pomáhajú odhaliť začínajúcu demenciu?

Sleduje sa opakovanie otázok, orientácia, zvládanie liekov a bežných povinností. Kognitívny test je len časť vyšetrenia; ani normálne skóre samo osebe demenciu nevylučuje. [8]

Ktoré typy pamäte sa menia najskôr a ktoré môžu zostať zachované dlhšie?

Pri typickej Alzheimerovej chorobe býva skoro narušené učenie nových udalostí. Staršie spomienky a nacvičené zručnosti môžu vydržať dlhšie, ale priebeh nie je u každého rovnaký. [1][9]

Aké zmeny reči, správania, orientácie a spánku môžu demenciu sprevádzať?

Môžu sa objaviť ťažkosti s hľadaním slov, plánovaním, orientáciou, náladou či spánkom. Náhla zmätenosť vyžaduje rýchle lekárske posúdenie. [1][8][18]

Ako súvisia vek, životný štýl a sociálna izolácia so zdravím pamäti?

Vek zvyšuje riziko, ale demencia nie je nevyhnutná. Pohyb, sociálny kontakt a kontrola cievnych rizík podporujú zdravie; nezaručujú zastavenie už vzniknutej choroby. [10]

Čo je fotobiomodulácia mozgu a ako svetlo preniká cez lebku?

Pri transkraniálnej PBM dopadá svetlo na hlavu. Časť preniká tkanivami, časť sa pohltí a rozptýli. Prienik sám osebe nedokazuje účinnú dávku v celom mozgu. [11][17]

Čo môže svetlo ovplyvniť v mitochondriách a energetickom metabolizme mozgu?

Skúmajú sa mitochondriálne enzýmy, metabolizmus ATP a cievna signalizácia. Meranie energetického metabolizmu ešte neznamená preukázané zlepšenie pamäti konkrétneho pacienta. [3][12]

Môže fotobiomodulácia znížiť množstvo amyloidových plakov?

Pokles amyloidových plakov sa pozoroval v niektorých myších modeloch. Uvedené ľudské klinické štúdie nedokazujú, že domáca PBM vyčistí mozog od amyloidu. [5][6][7][13]

Ktoré vlnové dĺžky sa skúmajú a čo znamená pulzovanie pri 40 Hz?

Výskum používa napríklad 808, 810 a 1064 nm. Najlepší univerzálny protokol nepoznáme. Pulzovaná PBM a viditeľné blikanie so zvukom pri 40 Hz sú odlišné postupy. [3][5][6][14][17]

Môže fotobiomodulácia vyliečiť Alzheimerovu chorobu alebo zmierniť jej príznaky?

Vyliečenie ani zastavenie choroby nebolo uvedenými štúdiami preukázané. Niektoré protokoly zlepšili kognitívne skóre, iné prínos nepotvrdili. [4][5][6][7]

Čo ukázali klinické štúdie u ľudí s MCI a demenciou?

Štúdie pri MCI z roku 2026 priniesli priaznivé výsledky. Skúška pri demencii z roku 2025 bola neutrálna. Rozhodujú diagnóza, protokol, kontrola a dĺžka sledovania. [5][6][7]

Aký je rozdiel medzi aplikáciou cez hlavu a nosovým aplikátorom?

Líšia sa miesto aplikácie aj dávka v tkanive. Pozitívny výsledok kombinácie aplikácie cez hlavu a nos neoddeľuje prínos jednotlivých častí. [3][4]

Sú výsledky pri MCI rovnaké ako pri pokročilej demencii?

Nie je to preukázané. MCI a pokročilá demencia sa líšia závažnosťou aj príčinami; výsledky jednej skupiny nemožno automaticky prenášať na druhú. [2][5][7]

Aké riziká a obmedzenia treba zohľadniť pri domácom používaní?

Treba posúdiť ochranu očí, zahrievanie, stav kože a návod prístroja. Epilepsia či fotosenzitivita vyžadujú individuálne posúdenie; viditeľné blikanie je osobitné riziko. [5][6][15][16][17]

Ako často a ako dlho sa PBM skúma a kedy možno hodnotiť výsledok?

Štúdie používali rôzne režimy počas týždňov až mesiacov. Výskumný rozvrh nie je univerzálny návod a neurčuje, kedy sa konkrétnemu človeku zlepší pamäť. [5][6][17]

Zdroje a odborné podklady

Text vychádza z podkladu Ing. Františka Kokoša a doplnených odborných zdrojov. Aktualizované 10. 11. 2026. Štúdie [5]–[7] sú zhrnuté podľa publikovaných abstraktov. Rozlišujeme výsledky na zvieratách, biologické merania a klinické výsledky u ľudí.

  1. National Institute on Aging. What Is Dementia? Symptoms, Types, and Diagnosis.
    Otvoriť zdroj ↗
  2. National Institute on Aging. What Is Mild Cognitive Impairment?
    Otvoriť zdroj ↗
  3. Salehpour F et al. Brain Photobiomodulation Therapy: a Narrative Review. Molecular Neurobiology. 2018;55:6601–6636. DOI: 10.1007/s12035-017-0852-4.
    Otvoriť zdroj ↗
  4. Saltmarche AE et al. Significant Improvement in Cognition in Mild to Moderately Severe Dementia Cases Treated with Transcranial Plus Intranasal Photobiomodulation: Case Series Report. Photomed Laser Surg. 2017;35:432–441. DOI: 10.1089/pho.2016.4227.
    Otvoriť zdroj ↗
  5. Chun H et al. Home-based transcranial photobiomodulation improves cognitive function in mild cognitive impairment due to Alzheimer’s disease: A randomized, double-blind, placebo-controlled confirmatory trial. J Alzheimers Dis. 2026;111:1699–1707. DOI: 10.1177/13872877261443973.
    Otvoriť zdroj ↗
  6. Rashidi-Ranjbar N et al. A multimodal evaluation of transcranial photobiomodulation in mild cognitive impairment: Cognitive, metabolic, and neuroimaging outcomes of a pilot randomized controlled trial. J Alzheimers Dis. 2026;112:1445–1458. DOI: 10.1177/13872877261453911.
    Otvoriť zdroj ↗
  7. Jarrahi S et al. The Efficacy of Photobiomodulation Therapy in Improving Cognitive Function and Reducing Depression and Anxiety in Patients with Mild-to-Moderate Dementia: A Double-Blinded Randomized Clinical Trial. Photobiomodul Photomed Laser Surg. 2025;43:585–591. DOI: 10.1177/25785478251376443.
    Otvoriť zdroj ↗
  8. NICE. Dementia: assessment, management and support for people living with dementia and their carers. NG97, recommendations.
    Otvoriť zdroj ↗
  9. Alzheimer’s Society. Memory loss and dementia.
    Otvoriť zdroj ↗
  10. World Health Organization. Dementia. 26 October 2026.
    Otvoriť zdroj ↗
  11. Jagdeo JR et al. Transcranial Red and Near Infrared Light Transmission in a Cadaveric Model. PLoS ONE. 2012;7:e47460. DOI: 10.1371/journal.pone.0047460.
    Otvoriť zdroj ↗
  12. Fear EJ et al. Use of 31P magnetisation transfer magnetic resonance spectroscopy to measure ATP changes after 670 nm transcranial photobiomodulation in older adults. Aging Cell. 2023;22:e14005. DOI: 10.1111/acel.14005.
    Otvoriť zdroj ↗
  13. Purushothuman S et al. Photobiomodulation with near infrared light mitigates Alzheimer’s disease-related pathology in cerebral cortex – evidence from two transgenic mouse models. Alzheimer’s Research & Therapy. 2014;6:2. DOI: 10.1186/alzrt232.
    Otvoriť zdroj ↗
  14. Chan D et al. Gamma frequency sensory stimulation in mild probable Alzheimer’s dementia patients: Results of feasibility and pilot studies. PLoS ONE. 2022;17:e0278412. DOI: 10.1371/journal.pone.0278412.
    Otvoriť zdroj ↗
  15. U.S. Food and Drug Administration. Frequently Asked Questions About Lasers.
    Otvoriť zdroj ↗
  16. Epilepsy Society. Photosensitive epilepsy.
    Otvoriť zdroj ↗
  17. Zein R, Selting W, Hamblin MR. Review of light parameters and photobiomodulation efficacy: dive into complexity. Journal of Biomedical Optics. 2018;23:120901. DOI: 10.1117/1.JBO.23.12.120901.
    Otvoriť zdroj ↗
  18. NHS. Sudden confusion (delirium).
    Otvoriť zdroj ↗
Ing. František Kokoš
Autor: Ing. František Kokoš
Ing. František Kokoš – autor KINGRAY Akadémie a Poradne
Technik, výživový poradca (absolvent 150-hodinového programu Welko, 2025) a tvorca konceptu nutraceutík KINGRAY. Dlhoročný vývoj zdravotníckej pomôcky BIOquant a práca s krvnou reológiou a okysličením tkanív ho priviedli k poznaniu, že pre zdravie tela je potrebná celá skladačka – prepojenie mikrocirkulácie, bunkovej energie a správnej výživy. V článkoch preto hľadá rovnováhu, pri ktorej nám telo rozumie a spolupracuje.
Je autorom knihy Liečba svetlom (ISBN 978-80-970512-0-4), spoluautorom publikácie BIOquant – polovodičová laserová terapia a pôvodcom patentov v oblasti svetelných technológií (US9731145B2, SK5457Y1).

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s