02. Krv pod mikroskopom: čo ukáže kvapka krvi a čo neukáže

KINGRAY AKADÉMIA · ČLÁNOK 02

Krv pod mikroskopom: čo ukáže kvapka krvi a čo neukáže

Výpovedná hodnota mikroskopického pozorovania krvi

V rukách laika má mikroskopický obraz krvi predovšetkým edukačnú hodnotu. V rukách odborníka, pri správnej príprave vzorky a použití overených hematologických postupov, je mikroskopia dôležitým nástrojom, ktorý dopĺňa výsledky krvného obrazu a ďalších laboratórnych vyšetrení.

V KINGRAY používame mikroskopiu vo svetlom poli (brightfield) aj tmavom poli (darkfield). Umožňujú nám sledovať vzhľad a usporiadanie krviniek, vytváranie agregátov aj zmeny obrazu v čase. Tieto pozorovania opisujú konkrétnu vyšetrovanú vzorku; samy osebe nepreukazujú rovnaký stav krvi v krvnom obehu.

Správne hodnotenie vyžaduje znalosť krvných buniek, vplyvu plazmatických bielkovín aj zmien vznikajúcich po odbere. Rozhodujú kvalita preparátu, čas pozorovania, jednotný postup a praktické skúsenosti hodnotiteľa.

Odborník rozlišuje medzi tým, čo vo vzorke vidí, možnými príčinami nálezu a tým, čo treba overiť ďalším vyšetrením. Diagnostické závery zo štandardizovaného krvného náteru nemožno automaticky prenášať na čerstvú nefarbenú kvapku. Ani samotné použitie svetlého alebo tmavého poľa nerobí z pozorovania čerstvej kvapky validované diagnostické vyšetrenie.

V kvapke krvi pod mikroskopom môžeme pozorovať krvinky a ich usporiadanie vo vzorke. Samotný obraz čerstvej kvapky však neurčuje diagnózu, cholesterol, glykémiu ani číselnú viskozitu krvi.

Vysvetlíme, čo tvorí krv, ako vyzerajú červené a biele krvinky, čo znamená peniažkovatenie (rouleaux) a ako vzniká fibrín. Ukážeme aj rozdiel medzi edukačným pozorovaním čerstvej kvapky, laboratórnym krvným náterom a krvným obrazom.

Autor: Ing. František Kokoš · Aktualizované:

01 · Čo tvorí krv?

Krv tvoria plazma, červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Každá zložka plní inú úlohu; pri pozorovaní pod mikroskopom preto nehodnotíme všetky rovnakým spôsobom. [1]

Zložky krvi: funkcia a súvislosť s mikroskopickým pozorovaním

Zložka krvi Hlavná úloha Čo je dôležité pri pozorovaní
Krvná plazma Hlavná úloha: Tekuté prostredie obsahujúce vodu, bielkoviny a ďalšie rozpustené látky; prenáša živiny, hormóny a produkty metabolizmu. Pri pozorovaní: Vo vzorke tvorí prostredie okolo buniek. Koncentráciu jej jednotlivých zložiek neurčujeme podľa vzhľadu.
Červené krvinky – erytrocyty Hlavná úloha: Pomocou hemoglobínu prenášajú kyslík z pľúc do tkanív. Pri pozorovaní: Môžeme sledovať ich obrys a usporiadanie. Hodnotenie morfológie v diagnostike vyžaduje vhodne pripravený náter.
Biele krvinky – leukocyty Hlavná úloha: Patria do imunitného systému a podieľajú sa na obrane organizmu. Pri pozorovaní: Ich typy sa rozlišujú v štandardizovanom laboratórnom vyšetrení; na podrobnosti sa používa vhodné farbenie náteru.
Krvné doštičky – trombocyty Hlavná úloha: Sú malé bunkové fragmenty, ktoré pomáhajú zastaviť krvácanie. Pri pozorovaní: Sú menšie než krvinky. Ich laboratórny počet ani funkciu neurčujeme voľným pohľadom na čerstvú kvapku.

Základné funkcie zložiek krvi: ASH; laboratórny krvný náter a krvný obraz: MedlinePlus. [1] [2] [3]

02 · Čo vidno v kvapke krvi pod mikroskopom?

Fotografia optického mikroskopu na laboratórnom stole
Ilustračná fotografia optického mikroskopu.

Mikroskop nám približuje bunkové zložky krvi. To, čo rozlíšime, závisí od prípravy vzorky, osvetlenia a použitého zväčšenia.

Keď sa na čerstvú kvapku krvi pozrieme pod mikroskopom, jednou z najvýraznejších štruktúr sú červené krvinky – erytrocyty.

Erytrocyty obsahujú hemoglobín a ich hlavnou úlohou je prenášať kyslík z pľúc do tkanív a podieľať sa na transporte oxidu uhličitého späť smerom k pľúcam.

Čo môžeme pozorovať? Mikroskop umožňuje vizuálne sledovať bunky a ďalšie štruktúry vo vzorke. Samotný obraz čerstvej kvapky však nie je laboratórnym krvným obrazom. Štandardizovaný laboratórny krvný náter má diagnostické využitie spolu s ďalšími vyšetreniami. [2]

03 · Erytrocyty, rouleaux a fibrín

Pri mikroskopickom pozorovaní vzorky môžeme vidieť červené krvinky v rôznom usporiadaní a tiež štruktúry, ktoré vznikajú počas zrážania vzorky.

Ilustrácia: jednotlivé erytrocyty majú v nátere svetlejší stred.

Samostatné erytrocyty

Pri vhodne pripravenej vzorke môžeme vidieť jednotlivé, dobre rozlíšiteľné červené krvinky.

Typický erytrocyt má tvar bikonkávneho disku – je z oboch strán mierne preliačený. Tento tvar a pružnosť mu pomáhajú plniť jeho úlohu pri transporte kyslíka a prechádzať veľmi malými cievami.

Ilustrácia: rouleaux je lineárne usporiadanie krviniek.

Peniažkovatenie červených krviniek (rouleaux)

Niekedy sa erytrocyty nachádzajú tesne pri sebe a vytvárajú obraz pripomínajúci mince poukladané jednu na druhú.

Tento jav sa označuje ako rouleaux. Jeho vznik môže ovplyvňovať prostredie krvnej plazmy, koncentrácia niektorých plazmatických bielkovín, ale aj spôsob prípravy a čas pozorovania vzorky. Samotný nález vo vzorke nie je dôkazom konkrétneho ochorenia. Rouleaux nie je to isté ako krvná zrazenina. [4]

Agregáciu červených krviniek podporujú najmä fibrinogén a imunoglobulíny. Zvýšenie týchto plazmatických bielkovín môže sprevádzať zápalové aj ďalšie ochorenia; samotné peniažkovatenie neurčuje jeho príčinu. [4]

Názorná ilustrácia fibrínovej siete s krvinkami
Ilustrácia fibrínovej siete; nejde o mikrofotografiu preparátu.

Fibrín a zrážanie

Fibrín je súčasťou prirodzeného procesu zrážania krvi. Vytvára vláknitú sieť, ktorá pomáha stabilizovať vznikajúcu zrazeninu.

Do tejto siete sa môžu zachytávať krvné doštičky a krvinky.

Zrážanie odobratej kvapky mimo tela samo osebe nedokazuje zrazeninu v cievach človeka. [5]

Dôležité: Vzhľad jednej kvapky krvi nemožno používať na samostatné diagnostikovanie ochorenia. Výsledný obraz môže ovplyvniť aj príprava vzorky a čas od odberu.

04 · Ako vyzerá typický erytrocyt?

Názorné zobrazenie červených krviniek v krvnom obehu
Ilustračný obraz červených krviniek, nie mikrofotografia preparátu.

Typický vzhľad

  • Pravidelný okrúhly obrys.
  • Svetlejší stred pri klasickom mikroskopickom nátere.
  • Bikonkávny tvar.
  • Pružnosť dôležitá pri prechode malými cievami; zo statického obrázka ju nemeriame.
  • Schopnosť deformovať sa pri prechode kapilárami.

Čo môžeme pozorovať?

Pod mikroskopom môžeme vidieť jednotlivé erytrocyty, bunky ležiace tesne vedľa seba, rôzne usporiadanie buniek alebo štruktúry vznikajúce počas zrážania vzorky.

Samotný vzhľad jednej kvapky však nestačí na stanovenie diagnózy.

Pozor na interpretáciu. Mikroskopický obraz treba opisovať ako to, čo vo vzorke vizuálne pozorujeme. Nemožno z neho bez príslušných laboratórnych vyšetrení určovať konkrétne ochorenia alebo laboratórne hodnoty.

05 · Krvinky ako autá: názorná analógia

Predstavte si červené krvinky ako malé dopravné prostriedky, ktoré neustále cestujú naším organizmom.

Samostatné krvinky

Samostatné krvinky znázornené ako autá s odstupmi
Ilustrácia: samostatné krvinky prirovnané k autám s odstupmi.

Jednotlivé krvinky môžeme vo vhodne pripravenej vzorke dobre rozlíšiť.

Rouleaux

Krvinky ako autá tesne zoradené za sebou
Ilustrácia: usporiadanie rouleaux prirovnané k autám za sebou.

Krvinky môžu vytvárať obraz podobný autám zoradeným tesne za sebou. Nejde o dopravnú nehodu ani doslovný obraz prúdenia krvi.

Zrazenina

Krvinky ako autá zachytené fibrínovou sieťou
Ilustrácia: fibrínová sieť zachytávajúca krvinky.

Fibrín vytvára sieť, ktorá pomáha stabilizovať krvnú zrazeninu.

Analógia slúži iba na jednoduchšie pochopenie. Mikroskopický obraz krvi nie je priamym obrazom toho, ako krv prúdi cievami v živom organizme.

06 · Fibrinogén a fibrín: aký je medzi nimi rozdiel?

Fibrinogén je rozpustná bielkovina krvnej plazmy. Pri aktivácii zrážania z neho vzniká fibrín, ktorý tvorí vláknitú sieť stabilizujúcu vznikajúcu zrazeninu.

Názorná ilustrácia siete fibrínových vlákien s červenými krvinkami
Názorná ilustrácia fibrínovej siete pripomínajúcej pavučinu. Nie je to fotografia preparátu ani diagnostický obraz.

Pre tento článok je podstatné: Vo vzorke môžeme pozorovať štruktúry vznikajúce počas zrážania, ale z ich vzhľadu neurčujeme laboratórnu koncentráciu fibrinogénu ani číselnú viskozitu krvi.

07 · Čerstvá kvapka a laboratórne vyšetrenia

Rozdiel medzi pozorovaním a laboratórnymi testami

Postup
Čo poskytuje
Živá kvapka krvi pod mikroskopom
Vizuálne pozorovanie vzorky; neurčuje diagnózu, cholesterol, glykémiu ani číselnú viskozitu.
Laboratórny krvný náter
Hodnotenie tvaru a usporiadania buniek podľa štandardného postupu. Má využitie v diagnostike spolu s ďalšími údajmi.
Krvný obraz
Laboratórne údaje o počtoch buniek, hemoglobíne, hematokrite a ďalších parametroch.

Krvný náter sleduje vzhľad buniek; krvný obraz poskytuje číselné údaje. Ani jeden z nich nie je automaticky meraním cholesterolu, glukózy či koncentrácie fibrinogénu – na tieto otázky sa používajú príslušné laboratórne testy. Výsledky sa posudzujú spolu s príznakmi a zdravotným stavom. [2] [3]

08 · Čo ovplyvňuje vzorku a čo z nej neurčujeme?

Pozorovanie čerstvej kvapky v KINGRAY má edukačný charakter. Opisuje vzhľad konkrétnej vzorky; nenahrádza laboratórny krvný obraz ani lekársku diagnostiku a nemôže potvrdiť alebo vylúčiť ochorenie.

Skúmavka s krvou na laboratórnom žiadankovom formulári
Ilustračná fotografia laboratórneho vyšetrenia; nejde o výsledok konkrétneho pacienta.

Vzhľad preparátu môže ovplyvniť:

  • Spôsob odberu.
  • Príprava vzorky.
  • Tlak krycieho sklíčka.
  • Teplota.
  • Čas od odberu.

Čo z kvapky krvi neurčujeme? Z vizuálneho obrazu kvapky krvi neurčujeme číselnú hodnotu viskozity krvi, laboratórne parametre ani konkrétnu lekársku diagnózu.

09 · Časté otázky o krvi pod mikroskopom

Krátke odpovede na najčastejšie otázky o mikroskopickom pozorovaní čerstvej kvapky krvi.

Čo znamená živá kvapka krvi a darkfield mikroskopia?

Výraz „živá kvapka krvi“ označuje pozorovanie čerstvej, nefarbenej vzorky. Darkfield je mikroskopia v tmavom poli, pri ktorej sa pozorované štruktúry zobrazujú svetlé na tmavom pozadí. Ide o spôsob zobrazenia; sám osebe nezaručuje spoľahlivú diagnostiku ochorení.

Ukážu biele krvinky pod mikroskopom stav imunity?

Biele krvinky (leukocyty) sú súčasťou imunitného systému. Z ich pohybu či nehybnosti v čerstvej kvapke však nemožno spoľahlivo určiť „silu imunity“. Počet leukocytov a zastúpenie ich typov hodnotí krvný obraz s diferenciálom; výsledok sa posudzuje spolu s príznakmi a ďalšími nálezmi. [3]

Sú echinocyty dôkazom toxínov v tele?

Nie. Echinocyty sú červené krvinky s krátkymi, pomerne pravidelne rozloženými výbežkami. Takýto vzhľad môže vzniknúť aj pri príprave alebo skladovaní vzorky. Samotný obraz nepotvrdzuje „toxíny“ ani nedostatok antioxidantov. [6]

Čo je mikroskopické pozorovanie čerstvej kvapky krvi?

Ide o vizuálne sledovanie krviniek, ich usporiadania a ďalších štruktúr v čerstvej nefarbenej vzorke pod mikroskopom.

Ako vyzerajú červené krvinky?

Erytrocyty majú typický bikonkávny tvar. Pri klasickom mikroskopickom nátere pôsobia ako okrúhle bunky so svetlejším stredom.

Čo je peniažkovatenie krvi (rouleaux)?

Jedným z možných obrazov je rouleaux – usporiadanie erytrocytov pripomínajúce mince poukladané jednu na druhú. Jeho vznik môže súvisieť s prostredím krvnej plazmy a koncentráciou niektorých plazmatických bielkovín. Obraz ovplyvňuje aj príprava a čas pozorovania vzorky; sám osebe neurčuje konkrétne ochorenie.

Čo je fibrín?

Fibrín vzniká počas procesu zrážania krvi. Vytvára vláknitú sieť, ktorá pomáha stabilizovať vznikajúcu krvnú zrazeninu.

Aký je rozdiel medzi fibrinogénom a fibrínom?

Fibrinogén je rozpustná bielkovina prirodzene prítomná v krvnej plazme. Pri aktivácii zrážania sa z fibrinogénu vytvára fibrín, ktorý tvorí vláknitú sieť.

Dá sa z kvapky krvi určiť „hustota krvi“?

Z vizuálneho pozorovania kvapky krvi nemožno určiť číselnú hodnotu viskozity krvi. Viskozita je fyzikálna veličina, ktorá si vyžaduje príslušnú metódu merania.

Dá sa z mikroskopického obrazu stanoviť diagnóza?

Zo samotného obrazu čerstvej nefarbenej kvapky nie. Štandardizovaný laboratórny krvný náter pomáha pri diagnostike v spojení s anamnézou, príznakmi a ďalšími vyšetreniami. [2]

Môže vzhľad vzorky ovplyvniť spôsob jej prípravy?

Áno. Vzhľad preparátu môže ovplyvniť napríklad spôsob odberu, príprava vzorky, tlak krycieho sklíčka, teplota alebo čas, ktorý uplynul od odberu.

Znamená fibrín v odobratej kvapke zrazeninu v mojich cievach?

Nie. Odobratá vzorka môže začať zrážať mimo tela. Také pozorovanie samo osebe nedokazuje trombózu ani nevylučuje ochorenie. Pri podozrení na zdravotný problém rozhoduje odborné vyšetrenie.

10 · Videá k téme krvi a celej sérii

Pre tento článok začnite videom 03 · Čo vieme pozorovať pod mikroskopom? Ďalšie videá rozvíjajú súvisiace témy série.

11 · Zdroje

Zdroje a odborná literatúra – rozbaliť

Zdroje k zložkám krvi, laboratórnej morfológii a hraniciam interpretácie:

  • [1] American Society of Hematology – Blood Basics: zložky krvi a ich základné funkcie.
  • [2] MedlinePlus – Blood Smear: príprava, hodnotenie a diagnostické využitie laboratórneho krvného náteru v spojení s ďalšími vyšetreniami.
  • [3] NIH / MedlinePlus – Complete Blood Count: údaje poskytované krvným obrazom.
  • [4] American Society of Hematology – Rouleaux: peniažkovatenie erytrocytov a úloha plazmatických bielkovín, najmä fibrinogénu a imunoglobulínov.
  • [5] NIH / MedlinePlus – Blood clot formation: úloha doštičiek a fibrínu pri zrážaní.
  • [6] American Society of Hematology – Burr Cells or Echinocytes: vzhľad echinocytov a možné artefakty prípravy či skladovania vzorky.
  • Reliability of Enderlein’s darkfield analysis of live blood (2006): výskum spoľahlivosti konkrétnej metódy hodnotenia čerstvej krvi; nejde o posúdenie všetkých laboratórnych mikroskopických metód.
  • [7] ASH Image Bank – odborný hematologický atlas Americkej hematologickej spoločnosti. Atlas obsahuje mikrofotografie normálnych aj zmenených krviniek vrátane peniažkovatenia erytrocytov. Pri porovnávaní treba zohľadniť spôsob prípravy a farbenia vzorky; snímky laboratórnych preparátov nemožno automaticky porovnávať s čerstvou nefarbenou kvapkou.

Článok má vzdelávací charakter. Nenahrádza lekárske vyšetrenie, diagnostiku ani liečbu. Pri ťažkostiach alebo otázkach k laboratórnym výsledkom sa obráťte na zdravotníckeho odborníka.

Poznajte svoje telo.
Začnite srdcom.

Ing. František Kokoš
Autor: Ing. František Kokoš

Ing. František Kokoš – autor KINGRAY Akadémie a Poradne

Výživový poradca, autor knihy Liečba svetlom (ISBN 978-80-970512-0-4) a spoluautor publikácie BIOquant – polovodičová laserová terapia (ISBN 978-80-970512-2-8). Od roku 2008 sa venuje laserovým a svetelným technológiám a vývoju zariadení. Je pôvodcom vynálezu chráneného americkým patentom US9731145B2 a spolupôvodcom slovenského úžitkového vzoru nosového aplikátora SK5457Y1.

Ing. František Kokoš – vzdelanie, publikácie a vynálezy →

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s