Bunky a fotobiomodulácia: endotel, krvinky a výskum

KINGRAY Akadémia · sprievodca výskumom svetla
KINGRAY Akadémia · séria Srdce, krv a cievy

KINGRAY Akadémia · séria Srdce, krv a cievy · Článok 14

Autor: Ing. František Kokoš · Aktualizované:

Ako svetlo ovplyvňuje bunky, mitochondrie a krvinky?

Fotobiomodulácia skúma, ako absorbované svetlo mení činnosť buniek. Výskum sleduje tvorbu ATP, bunkové signály, endotel aj vlastnosti krviniek. Odpoveď závisí od typu bunky, vlnovej dĺžky a dávky svetla.

Na aké otázky nájdete odpovede?

  1. Ako fotobiomodulácia funguje na bunkovej úrovni?
  2. Čo je ATP a ako jeho tvorbu ovplyvňuje červené svetlo?
  3. Ako súvisia oxid dusnatý, fotobiomodulácia a prietok krvi?
  4. Čo sú reaktívne formy kyslíka (ROS) a čo znamená horméza?
  5. Môže fotobiomodulácia podporiť obnovu buniek a hojenie tkanív?
  6. Čo ukazuje výskum červeného a blízkeho infračerveného svetla pri kmeňových bunkách?
  7. Čo robí fotobiomodulácia s červenými a bielymi krvinkami?
  8. Čo znamená bifázická odpoveď a Arndtov–Schulzov princíp?
  9. Môže svetlo ovplyvniť mitochondrie v nervových bunkách?
  10. Aký je rozdiel medzi účinkom lasera a LED na bunku?

Pozrieme sa na konkrétne experimenty aj prvé štúdie u ľudí. Vysvetlíme ich výsledky a ukážeme, ktoré otázky má zodpovedať ďalší výskum.

Menu série Srdce · 15 článkov
Obsah článku

Ako fotobiomodulácia funguje na bunkovej úrovni?

Prvým krokom je absorpcia fotónu molekulou, ktorá dokáže zachytiť danú vlnovú dĺžku. Takéto molekuly nazývame chromofóry. Nadväzujúce reakcie môžu meniť metabolizmus a signály, ktorými bunka riadi svoje správanie.

Často skúmaným kandidátom je cytochróm c oxidáza (CCO), posledný enzým mitochondriálneho dýchacieho reťazca. Ten sa podieľa na vytváraní podmienok pre tvorbu ATP. CCO však nie je jediným vysvetlením všetkých účinkov svetla: Lima a kolegovia zaznamenali po ožiarení 660 nm zvýšené množenie aj v bunkových modeloch bez funkčnej CCO. Výskum preto skúma viacero vzájomne súvisiacich mechanizmov.

Jednoducho povedané: Svetlo môže zmeniť bunkové signály. Mitochondrie sú jedným z dôležitých miest výskumu, ale celý príbeh nevysvetľuje jediný enzým.

Zdroje: [1].

Čo je ATP a ako jeho tvorbu ovplyvňuje červené svetlo?

ATP, adenozíntrifosfát, je molekula, prostredníctvom ktorej bunka využíva energiu napríklad na transport látok, pohyb či tvorbu nových molekúl. V mnohých bunkách vzniká veľká časť ATP v mitochondriách. Svetlo dodáva podnet, ktorý môže ich činnosť zmeniť; nenahrádza živiny ani kyslík.

Sharma a kolegovia v kultivovaných myších neurónoch skúmali svetlo 810 nm, teda blízke infračervené svetlo. Pri niektorých dávkach namerali viac ATP; najvyššiu odpoveď v tomto experimente zaznamenali pri 3 J/cm². Vyššie dávky neprinášali ďalšie zlepšenie. Aj experiment s červeným svetlom 660 nm od Limu a kolegov ukázal metabolické zmeny vrátane zvýšenia ATP.

Ide o výsledky z buniek v laboratóriu. Samy osebe neurčujú dávkovanie pre človeka ani nepreukazujú odstránenie chronickej únavy.

Jednoducho povedané: ATP je použiteľná energia bunky. V niektorých experimentoch jej po osvetlení pribudlo, no viac svetla neznamenalo viac ATP.

Zdroje: [1], [2].

Ako súvisia oxid dusnatý, fotobiomodulácia a prietok krvi?

Endotel je živá výstelka ciev. Tvorí aj oxid dusnatý (NO), signálnu molekulu, ktorá sa podieľa na uvoľnení hladkého svalstva ciev a regulácii prietoku krvi. Preto patrí medzi zaujímavé ciele výskumu fotobiomodulácie.

Yokomizo a kolegovia v kultivovaných ľudských endotelových bunkách zaznamenali pri skúmaných infračervených vlnových dĺžkach zvýšenie dostupnosti NO a aktiváciu dráhy Akt/eNOS. Winter a kolegovia pri 635 nm pozorovali podporu tvorby cievnych štruktúr v bunkovom modeli a v modeli zárodočnej membrány kurčaťa.

Tieto výsledky podporujú skúmanie cievnej odpovede na svetlo. Neznamenajú však, že každé osvetlenie okamžite rozšíri všetky mikrocievy. Uvoľnenie NO naviazaného na niektoré molekuly a tvorba NO pomocou enzýmov sú odlišné mechanizmy, ktorých význam závisí od podmienok.

Jednoducho povedané: Výstelka ciev riadi aj ich uvoľňovanie. Výskum zisťuje, ako jej signály môže ovplyvniť svetlo.

Zdroje: [3], [4].

Ilustračné znázornenie endotelových buniek v stene cievy
Endotel tvorí vnútornú výstelku ciev a podieľa sa na regulácii ich funkcie. Ilustračný obrázok neznázorňuje výsledok ožiarenia.

Čo sú reaktívne formy kyslíka (ROS) a čo znamená horméza?

ROS sú reaktívne formy kyslíka. V bunkách prirodzene vznikajú a môžu prenášať signály. Ak ich je priveľa vzhľadom na ochranné schopnosti bunky, prispievajú k oxidačnému poškodeniu. Rozhoduje množstvo, miesto vzniku aj trvanie reakcie.

Chen a kolegovia pri 810 nm v myších fibroblastoch ukázali, že ROS sprostredkovali aktiváciu signálnej dráhy NF-κB; podanie antioxidantov túto reakciu tlmilo. Takýto výsledok dokladá bunkovú signalizáciu, nie automaticky protizápalový účinok v celom organizme.

Horméza označuje situáciu, keď mierny podnet vyvolá adaptačnú reakciu, zatiaľ čo silnejší môže škodiť. Je užitočným rámcom na pochopenie dávky, nie zárukou, že každé zvýšenie ROS je prospešné.

Jednoducho povedané: Malý signál môže spustiť reakciu bunky; priveľký stres ju môže poškodiť. Preto záleží na dávke a podmienkach.

Zdroje: [5].

Môže fotobiomodulácia podporiť obnovu buniek a hojenie tkanív?

Výskum prináša sľubné výsledky. Fibroblasty vytvárajú zložky medzibunkovej hmoty vrátane kolagénu a podieľajú sa na hojení. Mignon a kolegovia zistili, že odpoveď ľudských kožných fibroblastov na svetlo výrazne závisela od experimentálnych podmienok: stimuláciu pri blízkom infračervenom svetle pozorovali pri nižšej hladine kyslíka, bližšej prostrediu tkaniva.

Existujú aj klinické výsledky. V malej kontrolovanej pilotnej štúdii Adlera a kolegov u deviatich pacientov s popáleninami druhého stupňa sa ošetrované časti hojili rýchlejšie než porovnávané časti bez PBM u tých istých pacientov.

Je to dôvod pokračovať vo väčších štúdiách. Množenie buniek v miske, hojenie konkrétnej rany a regenerácia šľachy sú rozdielne výsledky; úspech pri jednom nemožno automaticky preniesť na ostatné.

Jednoducho povedané: Výsledky pri bunkách a niektorých ranách sú sľubné. Treba vždy vedieť, čo presne sa ošetrovalo a akým postupom.

Zdroje: [6], [13].

Čo ukazuje výskum červeného a blízkeho infračerveného svetla pri kmeňových bunkách?

Pri kmeňových bunkách sa skúma ich životaschopnosť, množenie, pohyb aj komunikácia s okolím. Chang a kolegovia v roku 2024 ožarovali ľudské mezenchýmové kmeňové bunky z tukového tkaniva svetlom 830 nm.

Pri vybraných parametroch zaznamenali zvýšenú životaschopnosť, migráciu a uvoľňovanie extracelulárnych vezikúl — drobných častíc, ktorými si bunky môžu odovzdávať signály. Najvýraznejšiu odpoveď v ich zostave dosiahli pri 5 J/cm²; vyššie dávky neboli automaticky lepšie.

Výsledok je zaujímavý pre ďalší vývoj regeneračných postupov. Štúdia však prebehla na kultivovaných bunkách, nie ako skúška omladenia ľudí. Pohyb buniek v laboratóriu ešte nedokazuje, že domáce svietenie privolá kmeňové bunky do poškodeného orgánu.

Jednoducho povedané: V laboratóriu sa po svetle menilo správanie kmeňových buniek. To je podklad pre výskum, nie hotový postup na omladenie organizmu.

Zdroje: [7].

Čo robí fotobiomodulácia s červenými a bielymi krvinkami?

Červené krvinky: membrána a vlastnosti prúdenia

Zrelé ľudské červené krvinky nemajú mitochondrie. ATP získavajú glykolýzou. Pri nich sa preto skúmajú najmä membrány, odolnosť voči oxidačnému stresu, deformovateľnosť a zhlukovanie.

Elblbesy v laboratórnej štúdii pri 635 nm zaznamenal zníženie viskozity a agregácie v skúmaných vzorkách. Zmena deformovateľnosti nebola štatisticky významná. Meral aj zeta potenciál, elektrokinetickú veličinu súvisiacu s elektrickými pomermi na rozhraní bunky a okolitej tekutiny. Takéto meranie nemožno nahradiť pohľadom na kvapku krvi ani zjednodušiť na „obnovenie správneho náboja“.

Walski a kolegovia v roku 2024 v hovädzej krvi mimo tela ukázali, že vhodne zvolená NIR expozícia znížila rozpad krviniek vystavených oxidačnému stresu. Pri vysokej kontinuálnej expozícii sa naopak objavilo poškodenie.

Biele krvinky: regulácia zápalových signálov

V bunkovom modeli makrofágov svetlo 660 alebo 780 nm menilo expresiu vybraných zápalových mediátorov. Odpoveď závisela od stavu makrofágov a času merania. Ide o moduláciu konkrétnych procesov, nie univerzálne „posilnenie imunity“. Uvedené pokusy nepreukazujú rozpúšťanie zrazenín ani čistenie ciev u človeka.

Jednoducho povedané: Červené krvinky a imunitné bunky reagujú odlišne. Preto sa výsledky hodnotia pre každý typ bunky samostatne.

Zdroje: [8], [9], [10].

Ilustrácia prúdenia červených krviniek v kapiláre
Červené krvinky sa pri prechode úzkymi kapilárami deformujú. Ide o ilustráciu prúdenia, nie o dôkaz účinku PBM.

Čo znamená bifázická odpoveď a Arndtov–Schulzov princíp?

Bifázická odpoveď znamená, že väčšia dávka nemusí priniesť väčší prínos. V určitom rozsahu môže skúmaná odpoveď stúpať, po jeho prekročení slabnúť alebo meniť smer. Tento vzťah sa niekedy opisuje Arndtovým–Schulzovým princípom; nejde však o univerzálny návod na dávkovanie.

Takýto priebeh ukázali uvedené experimenty s neurónmi aj kmeňovými bunkami. Pri krvinkách výskum zároveň pripomína, že nadmerná expozícia sa nemusí skončiť iba stratou účinku — za určitých podmienok môže tkanivo či bunky poškodiť.

Rozhoduje vlnová dĺžka, ožiarenosť, čas, pulzy, miesto aplikácie aj stav tkaniva. Samotný počet J/cm² nevystihuje celý postup. Súvislosti vysvetľuje predchádzajúci článok Fotobiomodulácia a dávka svetla.

Jednoducho povedané: Dlhšie a silnejšie svietenie nemusí byť lepšie ani bezpečnejšie. Dávkovanie patrí ku konkrétnemu prístroju a použitiu.

Zdroje: [2], [7], [8].

Môže svetlo ovplyvniť mitochondrie v nervových bunkách?

Áno, zmeny mitochondriálnych ukazovateľov sa pri nervových bunkách skúmajú. Laboratórny experiment s myšími neurónmi uvedený vyššie meral okrem ATP aj mitochondriálny membránový potenciál.

Wang a kolegovia skúmali aj ľudí: pri aplikácii svetla 1064 nm na čelo jedenástich zdravých účastníkov zaznamenali spektroskopicky odhadované zvýšenie oxidovanej CCO a okysličeného hemoglobínu oproti kontrolnej aplikácii. To podporuje ďalšie skúmanie súvislosti medzi bunkovým metabolizmom a zásobovaním mozgového tkaniva krvou.

Štúdia priamo nemerala ATP v jednotlivých neurónoch ani nepreukazovala prevenciu demencie. Išlo o transkraniálnu aplikáciu cez čelo; jej výsledky nie sú automaticky výsledkami intranazálnej aplikácie cez nos. Každá cesta svetla potrebuje vlastné overenie.

Jednoducho povedané: Výskum zachytil zmeny súvisiace s metabolizmom mozgu. Teraz treba overovať, kedy prinášajú aj trvalý, merateľný prínos pre človeka.

Zdroje: [2], [11].

Ilustrácia nervových buniek mozgu
Nervové bunky využívajú energiu na prenos signálov a udržiavanie svojich funkcií. Obrázok je ilustračný.

Aký je rozdiel medzi účinkom lasera a LED na bunku?

Fotobiomoduláciu možno skúmať laserom aj LED. Laser typicky vytvára úzke spektrum a smerový, koherentný lúč; LED vyžaruje nekoherentné svetlo a často pokrýva širšiu plochu. Bunka reaguje na svetlo, ktoré skutočne absorbuje.

V priamom laboratórnom porovnaní dvoch zdrojov 660 nm na ľudských fibroblastoch zaznamenali výskumníci bunkové reakcie pri laseri aj LED; niektoré merané odpovede sa medzi zostavami líšili. Jediný takýto experiment neurčuje všeobecného víťaza.

Pri porovnávaní treba poznať spektrum, ožiarenosť v mieste tkaniva, plochu, čas, pulzy aj geometriu aplikácie. Rovnaká vlnová dĺžka a J/cm² ešte nezaručujú rovnaký biologický výsledok. Samotná koherentnosť tiež nestačí na záver, že laser vždy prenikne hlbšie; význam majú optické vlastnosti tkaniva a konkrétne usporiadanie zdroja.

Jednoducho povedané: Rozhodujú overené parametre a výsledky konkrétnej aplikácie, nielen označenie „laser“ alebo „LED“.

Zdroje: [12].

Kam smeruje ďalší výskum?

Výsledky dávajú dôvod skúmať podporu hojenia, reguláciu cievnych a imunitných signálov aj bunkový metabolizmus. Dôležité bude overiť, ktoré zmeny pretrvajú, aké dávky sú bezpečné a kedy sa laboratórna odpoveď premietne do lepšej funkcie tkaniva či kvality života. Pri porovnávaní štúdií preto sledujme vždy typ buniek, cestu aplikácie, parametre a skutočne meraný výsledok.

Videá k bunkám a súvisiacim témam

Bunky a metabolizmus: úvod do série

Video uvádza do vzdelávacej série o bunkách a metabolizme. Súvislosti s mitochondriami, endotelom a krvinkami podrobnejšie vysvetľuje tento článok.

Pozrieť video na YouTube ↗
Čo ukáže kvapka krvi pod mikroskopom?

Video približuje krvinky a ich usporiadanie v pozorovanej vzorke. Obraz čerstvej kvapky sám neurčuje diagnózu ani číselnú viskozitu krvi.

Pozrieť video na YouTube ↗
Cesta krvi a endotel: plát alebo zrazenina?

Video približuje prúdenie krvi, cievnu výstelku a rozdiel medzi aterosklerotickým plátom a zrazeninou. Ide o vzdelávacie vysvetlenie.

Pozrieť video na YouTube ↗
Čo sa deje s kolagénom po vypití?

Súvisiace video približuje trávenie kolagénu a úlohu peptidov a aminokyselín. Vypitý kolagén sa do tkanív neprenáša ako hotové kolagénové vlákna.

Pozrieť video na YouTube ↗

Časté otázky o bunkách a fotobiomodulácii

Ako fotobiomodulácia funguje na bunkovej úrovni?

Absorbované svetlo môže meniť bunkový metabolizmus a signály. CCO v mitochondriách patrí medzi skúmané mechanizmy, nie je však jediným vysvetlením všetkých pozorovaných reakcií.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Čo je ATP a ako jeho tvorbu ovplyvňuje červené svetlo?

ATP umožňuje bunke využívať energiu. Červené aj blízke infračervené svetlo v niektorých bunkových experimentoch zvýšilo jeho množstvo; výsledok závisel od podmienok.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Ako súvisia oxid dusnatý, fotobiomodulácia a prietok krvi?

NO pomáha regulovať cievny tonus. Experimenty ukázali zmeny jeho dostupnosti v endotelových bunkách po PBM; účinok na prietok u ľudí treba hodnotiť osobitne.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Čo sú reaktívne formy kyslíka (ROS) a čo znamená horméza?

ROS môžu byť signálom aj zdrojom poškodenia. Horméza opisuje adaptačnú odpoveď na mierny podnet, ktorá sa pri silnejšej expozícii môže zmeniť.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Môže fotobiomodulácia podporiť obnovu buniek a hojenie tkanív?

Sľubné výsledky existujú v bunkových modeloch aj pri niektorých klinických aplikáciách. Účinok treba posudzovať podľa typu poranenia a konkrétneho protokolu.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Čo ukazuje výskum červeného a blízkeho infračerveného svetla pri kmeňových bunkách?

Niektoré experimenty zaznamenali vyššiu životaschopnosť, migráciu a zmeny uvoľňovania signálnych vezikúl. Laboratórny výsledok ešte nedokazuje omladenie alebo regeneráciu orgánov u ľudí.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Čo robí fotobiomodulácia s červenými a bielymi krvinkami?

Pri červených krvinkách sa skúmajú membrány, zhlukovanie a odolnosť; pri bielych krvinkách aj zápalové signály. Zrelé červené krvinky nemajú mitochondrie.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Čo znamená bifázická odpoveď a Arndtov–Schulzov princíp?

Odpoveď môže do určitej dávky rásť a potom klesať. Z toho nevyplýva jedna ideálna dávka pre všetky bunky ani istota bezpečnosti nadmernej expozície.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Môže svetlo ovplyvniť mitochondrie v nervových bunkách?

Laboratórne aj malé ľudské štúdie zachytili metabolické zmeny. Dlhodobé účinky a prínos pri jednotlivých diagnózach si vyžadujú samostatné klinické overenie.

Vysvetlenie a zdroje ↑
Aký je rozdiel medzi účinkom lasera a LED na bunku?

Oba zdroje môžu vyvolať bunkové reakcie. Výsledok závisí od celého súboru parametrov a tkaniva; samotná koherentnosť ani rovnaké J/cm² neurčujú rovnakú účinnosť.

Vysvetlenie a zdroje ↑

Zdroje a ďalšie čítanie

Čísla pri odpovediach odkazujú na pôvodné výskumné práce. Ide o výber štúdií k vysvetľovaným mechanizmom, nie o systematický prehľad. Pri výsledkoch overených podľa abstraktu je to uvedené.

  1. Lima a kol. (2019): bunková odpoveď na 660 nm aj bez funkčnej CCO. PMID 30927704.

    Experiment na bunkových líniách; množenie buniek a metabolické ukazovatele. Hodnotené podľa abstraktu.

  2. Sharma a kol. (2011): dávková odpoveď myších kortikálnych neurónov na 810 nm. PMID 21956634.

    Kultivované neuróny; meranie ATP, mitochondriálneho potenciálu a signálnych molekúl.

  3. Yokomizo a kol. (2022): infračervené svetlo, endotelová NO syntáza a dostupnosť NO. PMID 35929438.

    Laboratórny výskum endotelových buniek a dráhy Akt/eNOS; nejde o klinické meranie prietoku krvi. Hodnotené podľa abstraktu.

  4. Winter a kol. (2018): PBM a tvorba cievnych štruktúr v experimentálnych modeloch.

    Ľudské endotelové bunky v kultúre a model chorioalantoickej membrány kurčaťa; svetlo 635 nm.

  5. Chen a kol. (2011): ROS a aktivácia NF-κB vo fibroblastoch po osvetlení. PMID 21814580.

    Experiment na myších embryonálnych fibroblastoch; ukazuje signalizačnú úlohu ROS. Hodnotené podľa abstraktu.

  6. Mignon a kol. (2017): prečo podmienky kultivácie menia odpoveď kožných fibroblastov na PBM.

    Laboratórne porovnanie parametrov svetla a podmienok kultivácie vrátane hladiny kyslíka.

  7. Chang a kol. (2024): dávka svetla, migrácia a vezikuly mezenchýmových kmeňových buniek. PMID 38776590.

    Ľudské bunky z tukového tkaniva v kultúre; 830 nm a bifázická odpoveď. Hodnotené podľa abstraktu.

  8. Walski a kol. (2024): NIR, oxidačný stres a odolnosť červených krviniek. PMID 38875890.

    Hovädzia krv mimo tela; ochranné aj škodlivé výsledky podľa dávky a režimu expozície. Hodnotené podľa abstraktu.

  9. Elblbesy (2019): laboratórne porovnanie reakcií krvi na 635 nm a UV. PMID 31188088.

    V článku sa opisuje červená vetva experimentu: viskozita, agregácia, deformovateľnosť a zeta potenciál. Hodnotené podľa abstraktu.

  10. de Brito Sousa a kol. (online 2019; vydanie 2020): zápalové mediátory makrofágov po červenom a infračervenom svetle. PMID 31152259.

    Bunkový model makrofágov; rozdiely podľa ich stavu, vlnovej dĺžky a času. Hodnotené podľa abstraktu.

  11. Wang a kol. (2017): CCO a hemodynamické ukazovatele pri transkraniálnom svetle 1064 nm. PMID 28178891.

    Malá štúdia s kontrolnou aplikáciou u 11 zdravých účastníkov; spektroskopické odhady CCO a hemoglobínu, nie priame meranie ATP.

  12. Porovnanie lasera a LED 660 nm na ľudských fibroblastoch (2017). PMID 29071035.

    Laboratórna štúdia dvoch konkrétnych svetelných zostáv; výsledky nemožno zovšeobecniť na všetky lasery a LED.

  13. Adler, Liram a Davidov (2025): pilotná kontrolovaná štúdia PBM pri popáleninách druhého stupňa. PMID 39724004.

    Deväť pacientov; porovnanie častí popáleniny u toho istého človeka. Hodnotené podľa abstraktu.

Článok má vzdelávací účel. Opísané experimenty neurčujú osobné dávkovanie ani účinnosť konkrétneho wellness prístroja. Pri používaní zariadenia dodržujte jeho určený účel, návod a ochranu očí; liečbu ochorenia riešte so zdravotníckym odborníkom.

Ing. František Kokoš
Autor: Ing. František Kokoš
Ing. František Kokoš – autor KINGRAY Akadémie a Poradne
Technik, výživový poradca (absolvent 150-hodinového programu Welko, 2025) a tvorca konceptu nutraceutík KINGRAY. Dlhoročný vývoj zdravotníckej pomôcky BIOquant a práca s krvnou reológiou a okysličením tkanív ho priviedli k poznaniu, že pre zdravie tela je potrebná celá skladačka – prepojenie mikrocirkulácie, bunkovej energie a správnej výživy. V článkoch preto hľadá rovnováhu, pri ktorej nám telo rozumie a spolupracuje.
Je autorom knihy Liečba svetlom (ISBN 978-80-970512-0-4), spoluautorom publikácie BIOquant – polovodičová laserová terapia a pôvodcom patentov v oblasti svetelných technológií (US9731145B2, SK5457Y1).

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s